Nové technológie podstatným spôsobom ovplyvňujú aj oblasť pracovnoprávnych vzťahov. Zamestnávateľom poskytujú doteraz netušené možnosti nahrádzať ľudskú prácu, čím sa v najbližších rokoch veľmi podstatným spôsobom zmení štruktúra existujúceho trhu práce. Digitalizácia výrobných a pracovných postupov na jednej strane uľahčuje výkon fyzickej práce, no na druhej strane rozširuje doterajšie neštandardné formy práce, ktoré nie sú dostatočne právne kryté primeranou sociálnoprávnou ochranou. Nové technológie pozitívne ovplyvňujú pracovné podmienky zamestnancov, ako aj bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a súčasne vytvárajú nové sociálne riziká najmä v oblasti pracovného času, ktoré spočívajú v požiadavkách smerujúcich na zamestnancov byť v stálej online dispozícii svojmu zamestnávateľovi, čím sa búrajú doterajšie zákonné hranice medzi pracovným časom a dobou odpočinku. Nové technológie v oblasti pracovnoprávnych vzťahov poskytujú pre zamestnávateľov nové sofistikovanejšie a stále rafinovanejšie formy zásahov do súkromného života zamestnancov, čo nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu ich osobného a profesijného života. Nové technológie najmä dynamickým rozvojom medicíny v budúcnosti môžu zásadným spôsobom ovplyvniť aj existujúci právny model ochrany materstva a rodičovstva. Monografia analyzuje nielen pozitívne, ale aj negatívne dôsledky vplyvu nových technológií v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a poskytuje odborný náhľad na ich riešenie v právnej teórii aj v aplikačnej praxi. Je určená predovšetkým predstaviteľom justičných povolaní, najmä sudcom a advokátom, zamestnávateľom, zamestnancom, predstaviteľom legislatívnych orgánov, ako aj zástupcom zamestnancov. Dielo iste zaujme aj študentov právnických fakúlt, najmä doktorandov z oblasti pracovného práva ako inšpirácia pri ďalšom právnickom vzdelávaní.