Síce to bola moja prvá kniha od tohto autora, ale rozhodne nesklamala. Osobne mi vyhovovali krátke kapitoly a časté striedanie postáv, vďaka čomu sa kniha číta veľmi rýchlo a jednoducho, ale vôbec jej to neuberá na plynulosti. Veľmi zaujímavý bol pre mňa aj pohľad do hlavy samotného páchateľa. Z môjho pohľadu ide rozhodne o detektívku, ktorá si svojho čitateľa nájde. Jednoznačne odporúčam a určite dám šancu aj ďalším Arlidgovým knihám.

O prvej ani druhej časti nemôžem povedať, že je to kniha môjho života. No obe majú v sebe niečo čarovné a som si istá, že rovnako to bude pri zvyšných dvoch dieloch, na ktoré sa už chystám. Jednoznačne ide o klenot v mori súčasnej ľahko stráviteľnej komerčnej literatúry. Perfektný preklad a na môj vkus krásny dizajn celej ságy z nej robí sériu, ktorú by mal mať na poličke každý poriadny knihomoľ.

Veľmi netypické, novodobé sci-fi dielo, ktoré si napriek počiatočnému zaváhaniu ku mne našlo cestu. Prvá kniha z pripravovanej trilógie, v ktorej ste už od prvej strany doslova vhodení do deja. Toto je veľké pozitívum Spiacich obrov - kniha na vyše 300 stranách jednoducho nemá priestor na nepodstatné pasáže. Už pri prelistovaní knižky vás asi zarazí, že je celá písaná v podobe rozhovorov - záznamov záhadného agenta s hlavnými postavami, vďaka čomu sa vám príbeh odkrýva postupne a vecne. Aj kvôli tejto neobyčajnej forme sa veľmi rýchlo dostanete na poslednú stranu - záznamy sa čítajú skoro až samé a keďže v každom máte garantovanú novú, dôležitú informáciu z deja, nepustíte knižku len tak z ruky. Taktiež oceňujem, že hlavnými postavami sú vedci a vojaci, čo je veľmi príjemná zmena oproti väčšine novodobých fantasy/sci-fi príbehov, kde väčšinou všetko riešia nezletilí ľudia.

Na druhej strane som však záznamy vnímala aj ako isté negatívum - keby bola kniha písaná klasickým spôsobom, mohla mať pokojne aj 600 strán, ktoré by, aspoň mňa osobne, nenudili. Autor si vymyslel zaujímavý príbeh, o ktorom by som chcela poznať viac detailov a sledovať podrobnejšie objavovanie záhadného "spiaceho" obra. Taktiež dávam hviezdičku dole aj za to, že v príbehu je na môj vkus až príliš veľa "deus ex machina" momentov, kvôli ktorým sa neviem zbaviť pocitu, že autor bol trochu lenivý vymýšľať komplikovanejšie zvraty a príbeh tak pôsobí, že je z veľkej časti založený len na priaznivých náhodách, čo nie je uveriteľné (dokonca ani pri sci-fi). Avšak vzhľadom na to, že knižka bude mať ďalšie dve pokračovanie, možno aj efekt všadeprítomnej náhody bude nakoniec vysvetlený.

Spiacich obrov odporúčam všetkým, ktorí majú radi vesmír, mytológiu, zaujímavú prezentáciu mimozemského života a ocenia veľmi ľudsky vykreslené postavy, ku ktorým si na konci asi každý čitateľ nájde cestu a bude chcieť vedieť, ako ich príbehy dopadnú.

"... systém stál práve na tejto malichernosti, na psychopaticky detailnej kontrole všetkého, na obsedantnej snahe všetko riadiť."

Kapuściński opisuje svoje dojmy a zážitky z ciest v časoch rozpadu bývalého ZSSR, pričom v nich hľadá zmysel s pomocou histórie daného miesta a jeho významu v kolose Impéria. Opisuje nespočet kontrastov medzi národmi a kultúrami v Rusku - "v našich predstavách ZSSR vyzeral ako jednoliaty, monolitický výtvor, v ktorom je všetko rovnako sivé a pošmúrne". Možno práve vďaka svojmu prekvapeniu opisuje miesta tak farbisto: Azerbajdžanské Baku, kde podzemná ropa zvykla zahriať alebo zapáliť všetko, čo chvíľu postálo na mieste; Turkménsko, kde človek bojuje o svoje miesto v oáze; Kremeľ, oddelený od zvyšku Moskvy obrovskými prázdnymi námestiami; letisko (hocikde) so štyrmi verejnými toaletami, kde stovky ľudí čakajú v halách celé dni na lietadlo idúce ich smerom.

Sibír, kde sa veľký mráz pozná podľa hmly, v ktorej sa prechodom človeka urobí chodba v tvare jeho postavy, vďaka ktorej deti doslova vidia, ktorí spolužiaci už dnes išli do školy. Stále Sibír, kde sa nedá schovať na úteku po nekonečných priestranstvách snehu a ľadu a prázdnoty, a zároveň sa dá schovať na celý život v nekonečnej tajge. Vorkuta, kde označenie A81 na jednej z doštičiek pri koľajniciach znamená, že na tomto mieste je pochovaných tisíc ľudí. Kolyma, kde u preživších asi neexistuje jasná hranica, či bývali obeťami, alebo katmi.

Okrem žasnutia som mala počas čítania knihy neodbytný pocit tragédie. Tragédia pôdy a riek, zničených veľkolepými ideami a zlým plánovaním; tragédia hladomoru na Ukrajine; tragédia národov, zatvorených vo fyzických a psychických väzeniach; tragédia miliónov nádherných diel, pre ideológiu zničených komunistami (v Rusku sa asi všetko ráta v miliónoch)... A teraz je na nás, aby sme pri takýchto knihách stále neveriacky žasli - aby sa podobné tragédie neopakovali...

Diabol... ten pyšný duch... neznesie posmech. (Thomas More)
Kedy ste naposledy čítali kihu, napísanú z pohľadu zlej osoby? Nie iba veľmi krutej či sebeckej, ale takej, ktorej ide o zlo pre zlo samotné? Lewis v tomto už klasickom diele ponúka mierne nadľahčený, ale stále aktuálny a skvelým štýlom napísaný pohľad na pokušenia, do ktorých človek môže veľmi nenápadne skĺznuť. Ja som sa spoznala na každej strane :) Vrelo odporúčam, ako aj ostatné diela od tohto autora!

Za mňa najväčšie plusko ide autorovi za snahu nikoho neuraziť. Neskĺzava do rýpania sa v typických proticirkevných argumentoch, ktoré vidíme v každej internetovej diskusii. Na druhej strane ale nie je ani konzervatívne diplomatický a nebojí sa spomenúť aj všetky ľudské chyby, ktorými Cirkev trpí.
Pohybujem sa v týchto „kruhoch“ v podstate celý život, no mnohé veci som ani ja nevedela. Preto oceňujem, že celý proces voľby je popísaný veľmi realisticky, až budete mať pocit, že knihu napísal naozaj nejaký skutočný kardinál Lomeli.
Voľbu pápeža možno nebudete počas čítania tipovať rovnako ako kto je v detektívke vrahom a víťaza pokojne uhádnete už po objasnení všetkých kľúčových indícií. Ak vás ale knihy z prostredia cirkvi bavia, nudiť sa určite nebudete.

Navonok nenápadná kniha s krásnou obálkou, perfektným prekladom a nečakaným koncom je pre mňa príjemným prekvapením leta. Opäť dokazuje, že maličké vydavateľstvo Inaque má čuch na dobré príbehy.
Spomedzi postáv je pre mňa ale najzaujímavejšou Rachel. Je to fatalistka, ktora sa akoby všetkým, čo sa okolo nej deje, len necháva unášať. V konečnom dôsledku sa tým paradoxne stáva tou, ktorá rozhýbe sled všetkých udalostí.
Reč postáv je zaznamenaná tak, ako zvyčajne rozprávame, bez takej tej knižnej štylizácie. Veľmi mi to pripomína Tatarkove Navrávačky. Zároveň je to niečo, čo knihu a samotné postavy veľmi oživuje. Vyvoláva to podobný pocit, ako keby ste ich sledovali spoza záclony, len kúsoček od nich.

Je pravdou, že za úspechom filmu (tržby presiahli 1 milión €) je skôr samotný námet, no pre mňa príjemné prekvapenie. Vizuál filmu je spracovaný vcelku kvalitne a rovnako aj herecké výkony pridávajú snímke na autenticite. Na čom film trošku stráca je scénar do ktorého by sa hodilo zakomponovať viac faktov, pretože príbeh ako taký zrejme poznáme všetci. Napriek tomu má film dynamický dej s výbornou atmosférou. A čo je najdôležitejšie spustil celospoločenskú diskusiu, ktorá, verím pomôže raz a navždy uzavrieť túto kapitolu našich dejín.

Film rozhodne stojí za pozretie. Šialene rýchle akčné scény s takmer dokonalým CGI (až na ten záver) a hudbou, ktorá vám bude ešte dlho doznievať v ušiach strieda trefný humor. Guy Ritchie to opäť pojal po svojom (bavil som sa rovnako dobre ako pri The Man from U.N.C.L.E.) a vo filme nebola pasáž pri ktorej by ste sa mohli nudiť, práve naopak. Nie je to príbeh tak ako ho poznáme z knižiek, no v tomto prípade to filmu vôbec neuškodilo. Odporúčam pozrieť v čo najvyššej kvalite.

Sherlock Holmes je klasika, ktorá nikdy nevyjde z módy! Platí to aj v prípade tejto knižky, ktorá prináša 12 kratších príbehov o slávnom detektívovi a jeho kolegovi, doktorovi Watsonovi. Každý z príbehov je pritom originálny, zábavný a človeka ani chvíľku nenudí. Sherlock vyšetruje 12 krátkych, ale zamotaných prípadov so šarmom sebe vlastným, pričom nechýba jeho povestná dedukcia a zmysel pre poriadok. Toto vydanie zo SnowMouse Publishing je navyše plné krásnych ilustrácií a určite bude patriť medzi ozdoby každej knižnice.

Našťastie nejde o žiadny vážny sociálny román ani o dojímavú drámu. Je to skôr zábavné čítanie, ale nie prvoplánovo. Eleanor vám bude zo začiatku trochu ľúto, ale oveľa viac budete zvedaví, ako zvládne rôzne „projekty“, ktoré ju čakajú. Knihu zaraďujem už teraz medzi TOP knihy roka. Už teraz je požičaná a predpokladám, že ani po návrate sa doma dlho neohreje. Je to ten typ knihy, ktorú poradím kamošom, keď sa ma opýtajú, čo by som im odporučila prečítať.

Naprosto fascinující kniha o hranicích mezi magií, sny a skutečností, o represivních režimech minulého století, o silných ženách... Její audiopodoba je skvělá, Tereza Bebarová i Miroslav Táborský a jejich podání dodávájí příběhu další vrstvu, díky které se vám dostane pod kůži ještě snáz. Výborná kniha na běhání - tedy to pomalejší, vystačí vám na spousty a spousty kilometrů :-)

Hands down. My new favourite book!
For those of you who do not know who is Atticus... he is a well-known instagram poet who wears a mask to remain anonymous, and so to always remind himself to write what he feels instead of what he thinks he should feels. Oh, guys, and how beautifully he can describe his feelings with just a few words. ?
I fell in love with his thoughts and his way of seeing the world. I fell in love with the love he wrote about. It´s raw, authentic and his message hits into all the right places.
It has awakened some part of me that always wanted to sit in the passenger seat. Next to you. Fingers catching the wind. My hair dancing to the rhythm of the cheesy song we are singing at the top of our lungs. Our hearts coming close to the adventure that is right there, behind the next sunset...
I'm waiting for you in the car...

The writing style of We Come Apart is very unique. This book is written in free verse by two people, Sarah (Jess) and Brian (Nicu). I love this idea of collaboration and what I love even more is that they tried something different.
A dual-perspective is done really well. I was able to tell who's speaking without checking, thanks to Nicu's cute broken English and Jess's spiky thoughts. I loved switching between them seamlessly, but still, it took me a while to get into the story. What a pity, because when I started to enjoy the book, suddenly it ended.
The book is very current and it touches issues such as immigration, arranged marriage, domestic violence, xenophobia, bullying and more, this is a star-crossed love story which came from unique friendship. I know I mentioned a lot of negative topics, but the book brings also a positive atmosphere and hope. And what is more important than hope?
Just last two words about this book. Beautiful. Captivating.

It's tearing me apart to confess that Lord of Shadows wasn´t what I am used to in Cassandra´s books.
BUT her little weaker piece is still better than most average YA fantasy books. It is a shame she saved most of the drama on the last chapter, but something tells me that it was her intention. She gave us 680 pages of unicorns, rainbows, pink clouds and feeling of security and then... she cut off unicorns´ horns, the rainbows have evaporated somewhere and eventually she stabbed a knife into our hearts!

No one can ever play with your feelings like Cassandra. Really, no one! She is The Queen of Plot Twist. At the end, you will be so miserable that you will not know what to do with your life... oh, I hate and love her at the same time.
The best thing other than joining the world of Shadowhunters again is the quick humour and the close bond between the characters which Cassandra can describe really masterfully... I just wish we didn’t have to wait so long for the next one! #dyinghere #notapatientperson

Aaand because there is not such a thing as too much black humour, friends of this cute green dinosaur are still dead... so that's why his first book "All my friends are dead" had deserved this sequel... I guess. It wasn't as good as the first one, but this is still the perfect kind of book to give you a smile on a rainy day when you need one. I would recommend it to all twisted parents and sick teens. Enjoy! :D

Weeeell, I know there are more pictures than written text, but this book was so morbid (in a good way, I swear :D) and funny and quick that it simply cannot be loved. When I´m feeling down or sad, this is my number one "go-to-re-reading book" because it reminds me, there’s someone, somewhere in this world who’s got more on his plate than I do... like this little green dinosaur without friends. This children’s book is a proof that things could always be worse... isn´t that positive? :D

Táto kniha je výnimočná! Je to príbeh rodiny, ktorá má (navonok) všetko, až kým do jej chodu nezasiahne tragédia, ktorá postupne odhalí, že to, čo vyzeralo ako dokonalý život, malo viac než jednu tienistú stránku. Dickerov román sa číta jedným dychom, čiastočne vďaka skvelému príbehu a čiastočne pre autorov pútavý štýl. Rozhodne odporúčam.

This isn´t a kind of book you want to tell your friends about. It took me long enough to get around finishing it, but in the end, it was worth the effort.
Since english isn´t my mother language it was quite a challenge to read it and keep pace with the meaning. Whoah! Sometimes I had even to stop there for a while and read that page again.

Warning: I wouldn´t recommend this book to children nor easily disturbed folks. There is gore, death, sexual themes and other various disturbing things and as a parent you wouldn ´t be exactly happy finding out that your 15 yo baby-girl is reading this.

It was a strange book and I am still not sure if it was completely crazy or horrible in its own beautiful way. Either way, it left me thinking a lot... Still can´t figure out if I liked it or nah..

Nádherná kniha, toto je pre mňa literatúra. Každú druhú vetu si môžete zapísať ako výrok a čítať ju aj niekoľkokrát, kým plne pochopíte jej zmysel ... Hoci jeho kniha Letné svetlo a potom príde noc bola výborná, táto sa mi páčila ešte viac! Rozhodne odporúčam všetkým melancholikom, ktorí majú radi krásnu literatúru.