The Letter
Every so often a love story comes along to remind us that sometimes, in our darkest hour, hope shines a candle to light our way. Discover the Number One bestseller that has captured thousands of hearts worldwide... Čítať viac
Every so often a love story comes along to remind us that sometimes, in our darkest hour, hope shines a candle to light our way. Discover the Number One bestseller that has captured thousands of hearts worldwide... Čítať viac
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
Nemám rada nespravodlivosť, aroganciu, povýšenosť a keď sa ubližuje deťom, starým ľuďom a zvieratkám /som zvieratkomil, viem, že nedokážem spasiť svet, ale keď sa dá, pomôžem/.
Tento román patrí podľa môjho názoru medzi tie, ktoré jednoducho "musíte dočítať". Každá stránka vás postupne vťahuje do deja a nakoniec sa pristihnete pri tom, že ste už v polovici knihy. Ľahko sa posúvate do ďalšej kapitoly, postupne sa namotávate a nechcete prestať.
Dobrý dej, ľahký štýl písania. Autorka sa vyhla zbytočným, ťažkým dialógom. Dej opisuje rovnomerne, plynulo prechádza z minulosti do prítomnosti a späť. Nepôsobí to rušivo, čitateľa nezaťažuje obrovským množstvom postáv z ktorých sa po pár stránkach nedokážete vymotať.
Neviem, či mi tento román zlomil srdce /to asi nie/, ale podľa mňa patrí k tým, ktoré sa oplatí prečítať. Lehátko, horúce počasie, vychladený melón a tento román... Vyskúšajte a určite neoľutujete.
Milujem knižky, cestovanie a spoznávanie nových miest, Škótsko, gitaru a ešte raz knižky. Zbožňujem dobrodružnú a odbornú literatúru, historické romány (najlepšie podľa skutočnej udalosti), kvalitné sci-fi, psychologické a filozofické romány a motivačnú literatúru. Medzi moje najväčšie srdcovky patrí Alchymista, Trója od Davida Gemmella, Kirké, HP a tolkienovky :)
"Naše životy sú ako bublinky v minerálke. Miešajú sa medzi sebou, spájajú a oddeľujú, nezadržateľne stúpajúc k hladine, kde s tichým pukaním zanikajú. Ďalšie pod nimi sa rodia z vody ako z ničoho a smejú sa z tých nad nimi, aké sú staré a nemotorné a že nič nedokázali. Lenže aj ich tlačí neznáma sila hore, opíjajúc ich raz bublinkami opačného pohlavia, inokedy rožkom. Najmä však peniazmi. Väčšina je z nich úplne osprostená a ani tesne predtým, ako spľasknú a vyšumia do neznáma, si nedokážu dať dokopy dve a dve. Nielenže počas stúpania nenájdu odpovede, ony si ani len nepoložia otázku, prečo vlastne vznikli. Za ten krátky čas na svete sa im ozaj podarí len jedno-zasrať atmosféru oxidom uhličitým." J. Rumpli-Kruhy v obilí (Slovart 2010).
„Nikdy som nestratil zo zreteľa, čo znamená byť civilizovaný človek. Vedel som, že prežitie by nemalo zmysel, keby som sa musel stať podliakom...Viete, jedlo na prežitie nestačí. Neexistuje liek na morálne zásady. Ak ich človek stratí, príde aj o seba.“