Kniha známeho slovenského spisovateľa Blažeja Beláka Hrnčiarovo pole obsahuje pätnásť poviedok – pútavých príbehov týkajúcich sa rôznorodých životných situácií človeka s časovým rozpätím od povojnových čias až po súčasnosť. Človek v epickom priestore Blažeja Beláka je konfrontovaný vždy s komplikovanou realitou, v ktorej nachádza spravidla východisko, ak sa pridržiava hodnôt korešpondujúcich s kresťanským svetonázorom. Belákove prózy v kontexte jeho epického diela sú svojím spôsobom modernistické a možno ich zaradiť napríklad do príbuznosti neskorých Jarošových prác. Belák si však udržiava jemný odstup od zobrazovanej reality a dbá na vytváranie svojskej atmosféry, v ktorej sa odohráva ten-ktorý epický príbeh.

Na margo knihy básnik Teofil Klas napísal: „Zbierka Belákových poviedok je čosi ako prehliadka strateného, ale i nájdeného času. Zo všetkých sa zračí vyhranený autorský mravný postoj. Nájdeme tu niektoré podstatné znaky toho, chvalabohu, už minuvšieho obdobia skarikované – pritom bez preháňania, veď sme to zažili – do podoby, ktorá je nám, jeho súčasníkom, totiž dôverne známa a ktorú si sčasti neradi pripomíname: pretože je nám (veď už aj vtedy bola) bytostne cudzia (ibaže sme si veľmi nevedeli pomôcť). Cez všetko preniká, ako úsmev cez slzy, svetlo pravdy“.