Nie je by mohla byť knižka pre tých, ktorí majú pocit, že v našich životoch akoby prevláda len „je“ (nech zdvihne ruku ten, kto sa aspoň občas necíti byť zavalený povinnosťami, starosťami a kauzami) a chce trošku zmeniť optiku pohľadu na svet. „Nie je“ sa zdá byť jediným, čo spája kratšie i dlhšie texty v Szczygielovej najnovšej knihe, ktorá sa oficiálne tvári ako reportáže, kto však autora pozná, sú to skôr také špeciálne pozorovania života. Treba tiež povedať, že sú skôr smutné ako veselé, ale to už s „nie je“ tak akosi súvisí.
Neviem, či sa Mariusz stáva vekom skeptickejším, alebo je to len pocit smutna po prečítaní knihy, no mňa sa Nie je dotklo spomedzi všetkých jeho kníh najmenej. Možno je to aj tým, že najsilnejší príbeh z knihy, Zlatučký a poslušný, som čítala už dávnejšie v nejakých internetových novinách. Avšak aj najslabší Szczygiel je stále aspoň na 4 hviezdy, pretože označiť ako priemer sa jeho texty nikdy nedajú.
Čítať viac
Nie je je rozhodne jedna z najlepších absyntoviek. Je o tom, čo by malo byť a Nie je, ale tiež o tom, čo je a nemalo by existovať. Je to ťaživé čítanie. Pomalé. Človek si pri tom potrebuje vydýchnuť. A zastať. Pri niektorých pravdách plakať neprestajne. A aj napriek tomu si myslím, že reportáže tejto knihy sú veľmi dôležité. Chcela by som, aby sa čítali tam, kde zabúdame na niektoré nespravodlivosti. A za povinnú reportáž si žiadam tú o dieťati - “Zlatučký a poslušný”. Tak veľmi mi je smutno, keď si uvedomujem, že je toto skutočné. Na svete ešte stále existujú rodičia bijúci svoje deti. Mám prianie, aby neboli. Kiežby už žiaden rodič nikdy neudrel svoje dieťa a nemal ten pocit, že je to “výchovné”. Verím, že reťazec násilia ťahajúci sa z generácie na generáciu je zastaviteľný. Násilie plodí len ďalšie násilie. A rešpekt kvitne v rešpekte. Ja si prosím kvety rešpektu.
Čítať viac
