Život v Melbourne není lehký – obzvlášť když se člověk pokouší splácet dluhy sázením na dostizích, snaží se vlastníma rukama vyrobit v truhlářské dílně stůl a v australském fotbalu fandí klubu... Čítať viac
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
Austrálsky spisovateľ Peter Temple sa narodil roku 1946. Literatúre sa začal plne venovať v roku 1990, keď opustil novinársku kariéru a učiteľskú činnosť. Štyri razy získal ocenenie Ned Kelly v kategórii kriminálnych románov, najnovšie v roku 2006 za detektívny román Prekliate pobrežie. Za túto knihu tiež získal Cenu Colina Rodericka za najlepší austrálsky román, Cenu Austrálskych knižných vydavateľov a v roku 2007 získal Duncan Lawrie Dagger, cenu Asociácie spisovateľov detektívok, pričom Peter Temple je prvým Austrálčanom, ktorý získal Gold Dagger. V rozmedzí rokov 1996 až 2003 napísal sériu štyroch románov o Jackovi Irishovi - Nedobytné pohľadávky (Bad Debts), Čierny príliv (Black Tide), Mŕtvy bod (Dead Point), a Biely pes (White Dog), ktoré sa odohrávajú v austrálskom Melbourne a ich hlavným protagonistom je neobvykle právnik závislý od hazardných hier. V roku 1998 vyšiel román Železná ruža (An Iron Rose), v roku 1999 román Padajúca hviezda (Shooting Star) a v roku 2002 V deň zla (In the Evil Day). Kriminálnym románom Prekliate pobrežie si získal najväčšiu popularitu a je považovaný za jeho najlepšie dielo.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Aktivovať čitateľský profil„Láska nie je očarením dvoch pekných alebo vášnivých ľudí, ale rozhodnutím, prácou, dielom, nie ani pekných, ani mladých ľudí, dokonca iba jedného a možno nepekného a nemladého človeka, ktorý chce byť milovaný a milovať. Ten druhý a či druhá veľmi rád sa učí, dáva sa milovať, prv či neskôr pristane, poddá sa nám, začne nám odpovedať svojím jedinečným, prekvapujúcim, nadchýnajúcim spôsobom. Verte, drahá Jarmila, človek až žasne, aká neprebudenosť, nevzdelanosť vládne práve v láske. Starí to nevedia a mladým to nemá kto povedať.“
