Arpád Soltész (1969) sa narodil v komunistickom Československu ako syn emigranta a vnuk veľkostatkára. Po skončení strednej školy emigroval do Nemecka, kde si vyskúšal aj povestné umývanie tanierov v reštaurácii. Po roku 1989 sa vrátil a začal študovať prekladateľstvo, v druhej polovici deväťdesiatych rokov, v ére mečiarizmu, si našiel prácu v novinách. Pracoval vo viacerých regionálnych aj celoslovenských denníkoch i týždenníkoch a v televízii JOJ. Pôvodne sa špecializoval na investigatívnu žurnalistiku, v súčasnosti pôsobí ako politický komentátor.
(*1981, Myjava) je známy ako autor recenzií a tematických článkov o filmoch, seriáloch, knihách a komiksoch. Napísal tisíce článkov do časopisov (Fantázia, GoldMAN) či na webové portály (www.recenzie.org, www.fandom.sk, www.kinema.sk). V oblasti kinematografie sa špecializuje na americkú tvorbu od 70. rokov 20. storočia dodnes. Venuje sa aj písaniu poviedok, noviel a románov. Uverejnil ich v množstve antológií či zborníkov (Fantázia 2011, Ve špatný čas na špatném místě, Koleje smrti, Sešívance, Za tebou, Zombie apokalypsa) a časopisov (Howard, Filmag Extra, Poľovníctvo a Rybárstvo). Jeho poviedková činnosť načas vyvrcholila v roku 2016 v temnej zbierke Obchádza nás temnota. V rokoch 2013 a 2014 publikoval v rámci selfpublishingu e-booky Kozí ľudia a Lesy. Píše horory a trilery, často umiestňované do reálne existujúcich lokalít západného Slovenska. Je držiteľom Ceny Béla 2011 za najlepšiu hororovú poviedku roka (Prasa). A práve jeho románové spracovanie, obohatené o množstvo nových motívov, postáv a dejových liniek, si môžete prečítať v aktuálnej knižnej novinke.
Juraj Červenák je slovenský spisovateľ publikujúci v slovenskom, českom a poľskom jazyku. Pochádza z obce Vyhne, ale už od detstva žije v neďalekej Banskej Štiavnici. Prešiel rôznymi povolaniami, naposledy bol vedúcim kina. Od roku 2005 je profesionálnym spisovateľom.
Knižne debutoval v roku 1993, odvtedy vydal vyše tri desiatky kníh. Presadil sa najmä ako autor historickej fantasy so slovanskými motívmi (série Černokňažník, Bivoj a Bohatier). Napísal aj samostatný román Sekera z bronzu, rúno zo zlata inšpirovaný antickou mytológiou, western s hororovými a fantasy prvkami Štrkáč Callahan či zbierku rozprávkovo-dobrodružných povestí pre mladších čitateľov Legendy Zlatého mesta.
Značný ohlas zaznamenali autorove historické romány, predovšetkým dobové detektívky o kapitánovi Steinovi a notárovi Barbaričovi (Mŕtvy na Pekelnom vrchu, Krv prvorodených a ďalšie) a cyklus z čias protitureckých vojen Dobrodružstvá kapitána Báthoryho.
Červenák je držiteľom viacerých žánrových ocenení vrátane Ceny Fantázie, Ceny za najlepšiu fantasy či Ceny Akadémie sci-fi, fantasy a hororu za najlepšiu českú a slovenskú knihu roka.
Juraj Thal sa narodil a býva v Topoľčanoch. V minulosti pôsobil v metalovej skupine Thalarion ako spevák, klávesák a autor drvivej väčšiny textov. Už vtedy ho lákali tajomné a záhadné témy, ktorým zostal verný dodnes. Ako externý redaktor prispieval článkami, rozhovormi a recenziami do hudobných časopisov undergroundovej scény. Autor vo svojom civilnom povolaní už viac ako dvadsať rokov zachraňuje ľudské životy. Pri svojej práci často prichádza do kontaktu s ľuďmi, ktorí sú zapletení do trestných činov, a čerpá tak inšpiráciu pre svoje krimi príbehy. Tie sú síce fikciou, ale opierajú sa o reálne základy.
Debutoval románom Nôž (2016), nasledovala Nenávisť (2017) − napínavý krimi triler zo slovenského prostredia. Jeho hlavný hrdina, vyšetrovateľ Leo Legen, sa v ďalšom príbehu Dom na kopci (2019) púšťa do nového prípadu. Vo viacerých zbierkach vyšli aj Thalove poviedky: Kulháň (Muži vs Ženy, 2017), Bezhlavá láska (Vražedná sedmička, 2017) a Beznádej (21 slov a osudov, 2019).
Facebook
Juraj Thal webnode.
vyštudoval filmovú réžiu na FAMU v Prahe, po dvoch rokoch prestúpil na štúdium angličtiny a slovenčiny, ktoré absolvoval na Filozofi ckej fakulte UK v Bratislave v rokoch 1960 – 1965. Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Tatran a od roku 1967 do roku 1995 ako zástupca šéfredaktora v literárnom mesačníku Romboid.
Vo svete literatúry začínal ako prozaik, neskôr sa venoval tiež prekladom. V prekladateľskej časti svojej tvorby sa venuje najmä prekladom z anglickej a americkej prózy (James Aldridge, William Faulkner, Joseph Conrad, Virginia Woolfová, Kurt Vonnegut); príležitostne prekladá i eseje (Thomas Stearns Eliot) a básne.
Silvester Lavrík sa narodil 24. 1. 1964 v Spišskom Štiavniku. Pôvodne sedliacky syn, potom učiteľ slovenského jazyka a výtvarnej výchovy, neskôr autor a režisér divadelných a rozhlasových hier
a iných audiovizuálnych anomálií.
Príležitostne sa živil drobnými remeselníckymi činnosťami (výroba pascí na myši, drevených detských hračiek, schodísk, nábytku), pltníčením na Dunajci, ako lesný robotník, pohonič, copywriter a creative director v reklamnej agentúre, počas VZS vozil opitých dôstojníkov z krčmy aj do krčmy.
Prvú poviedku uverejnil na podnet triedneho učiteľa Hanáčka v siedmej triede, na gymnáziu sa kvôli plachosti a despotickej slovenčinárke odmlčal.
Jeho záľubou je zakladanie divadelných súborov (12), festivalov (3) a literárnych súťaží (5).
Je autorom divadelných, rozhlasových a televíznych textov, textov piesní, návodov na použitie a svadobných oznámení, väčšinou zverejnených. Napísal jednu pohrebnú reč a viacero spomienkových textov, ktoré boli takisto zverejnené.
Žije a pracuje v Spiškom Štiavniku, Bánovciach nad Bebravou, Dolnom Kubíne, Bratislave, Zlíne, Prahe, Martine, Košiciach, Trnave, Brne, Českých Budějoviciach, Ostrave, Budapešti...
Debutoval v decembri 2002 zbierkou poviedok Allegro barbaro.
Zuzana Szatmáry – poetka, autorka, prekladateľka, novinárka, esejistka. Študovala architektúru, sociológiu a informatiku. Pracovala ako vychovávateľka v polepšovni, sústružníčka, upratovačka, sanitárka a technická prekladateľka. Prednáša a publikuje doma aj v zahraničí. Je spoluzakladateľkou Grémia III. sektoru a Nadácie Charty 77, kde v súčasnosti pôsobí ako výkonná a programová riaditeľka.
Zuzana Szatmáry bola v roku 1993 ocenená Európskou úniou cenou Žena Európy.