Michal Hvorecký (1976) vyštudoval estetiku. Píše poviedky, romány a publicistiku. Jeho knihy vyšli v prekladoch do mnohých jazykov. Pracuje v Goetheho inštitúte. Venuje sa aj tvorbe pre deti a prekladá z nemčiny. Žije s rodinou v Bratislave.
Pavol Rankov (1964) debutoval prozaickou zbierkou "S odstupom času" (1995), za ktorú získal Cenu Ivana Kraska. Nasledovali poviedkové knihy "My a oni / Oni a my" (2001) a "V tesnej blízkosti" (2004). Autorove knihy vyšli v bulharskom, maďarskom a arabskom preklade, publikoval v antológiách a časopisoch v Poľsku, Rumunsku, Nemecku, Švédsku, ale aj v Japonsku a Indii. Vyučuje na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je autorom odborných monografií "Masová komunikácia, masmédiá a informačná spoločnosť" (2002) a "Informačná spoločnosť: perspektívy, paradoxy, problémy" (2006).
Soňa Uriková (1988) sa narodila v Považskej Bystrici, vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU. V roku 2015 jej vyšla debutová zbierka poviedok Živé ploty (KK Bagala), v 2020 kniha pre deti Jašo na jarmoku (ahaslovakia). Organizuje literárny projekt Medziriadky, vedie workshopy kreatívneho písania, prispieva do rozhlasu, časopisov či knižných antológií.
Tomáš Varga (1980) sa narodil v Zlatých Moravciach. Počas strednej školy pôsobil v školskom rádiu a hral na fujare v rockovej kapele. Neskôr vyštudoval sociálnu prácu a v súčasnosti sa venuje obetiam násilia. Kým sa zamestnal vo svojom odbore, pracoval ako robotník, esbéeskár, hotelový animátor, outdoorový inštruktor, družinár na základnej škole, asistent fakíra na Rodose či opatrovateľ v anglickom starobinci. Stále je veľa toho, čo nerobil.
Venuje sa próze. Získal ocenenie v 14. ročníku súťaže Poviedka 2010 Asseco solutions. Publikoval v literárnej prílohe denníka Pravda. Novela Grázel je jeho knižným debutom.
Václav Kostelanski - víťaz literárnej súťaže Poviedka 2010 a autor poviedkových kníh Chuť zabiť (2013), Incident (2014) a Virtuóz (2018). „V životopise sa mi nič nezmenilo – narodený v roku 1982 v Považskej Bystrici, pôvodne elektrotechnik a potom pomocník na stavbe, nezamestnaný, študent pedagogickej fakulty, vychovávateľ v reedukačnom centre, väzenský dozorca a momentálne špeciálny pedagóg v dievčenskej polepšovni. Za posledné roky sa mi neprihodilo nič, čo by stálo za zápis do životopisu a mohlo by niekoho zaujímať.“
Václav Pankovčín sa narodil 21. mája 1968 v Humennom, vyrastal vo východoslovenskom Papíne. Absolvoval chemické učilište a po maturite dva roky pracoval ako robotník v Chemlone Humenné. V rokoch 1986 – 1990 študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde neskôr aj učil. Aktívne sa zúčastnil Nežnej revolúcie.
Pracoval ako reportér denníkov Telegraf, Smena, SME a Pravda. V spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky pripravoval sériu reportáží o živote Rómov na Slovensku.
Debutoval knihou pre deti Mamut v chladničke (1992) a pre dospelých čitateľov vydal tri zbierky poviedok Asi som neprišiel len tak (1992), Marakéš (1994), Bude to pekný pohreb (1997), novelu Tri ženy pod orechom (1996) a dva romány Polárny motýľ (1997), K-85 (1998).
Román Lináres dokončoval niekoľko dní pred svojím náhlym úmrtím 18. januára 1999. Pochovaný je na Vrakunskom cintoríne v Bratislave.
Vo vydavateľstve KK Bagala vychádza v roku 2018 autorovo súborné prozaické dielo v troch zväzkoch.
Vyštudoval filmovú priemyslovku v Čimeliciach, neskôr scenáristiku na pražskej FAMU. Robil kulisára, ošetrovateľa na záchytke, výčapníka i predavača. V súčasnosti podniká v oblasti obchodu.
Prvú prózu publikoval v nezávislom študentskom časopise Otáznik News, ktorý roku 1977 rozmetala Štátna bezpečnosť. V deväťdesiatych rokoch sa venoval najmä písaniu pre film. Bol finalistom súťaže Poviedka 2001 (Laborant).
Za knižný debut – novelu z rómskeho prostredia Kivader (Vista, P. Mervart, 2007) a následne za zbierku próz Záchytka (Kalligram, 2009) bol nominovaný do súťaže Anasoft litera.
Autor získal prvé miesto v súťaži Anasoft litera 2013 za dielo Kale topanky. Táto novela je prepisom filmového scenára „Šľepa laska“.
Zuska Kepplová (1982) je lektorkou rodových a kulturálnych štúdií, spisovateľkou a publicistkou. Momentálne pôsobí ako postdoktorandka na Masarykovej univerzite v Brne, žije v Bratislave. Debutovala prózou Buchty švabachom (2011), za ktorú získala Cenu Jána Johanidesa a Cenu Nadácie Tatra banky (obidve v kategórii mladých tvorcov), prémiu Ceny Ivana Kraska a bola zaradená medzi nominácie na cenu Anasoft Litera.