KnihyOdborné a náučnéUmenie, dizajn a architektúraDejiny a teória umeniaSymbolika a ikonografia v stredovekej nástennej maľbe Liptova

Výpredaj

Symbolika a ikonografia v stredovekej nástennej maľbe Liptova - Štefan Valášek, Jana Brokutová, Katarína Vandáková, Jozef Vandák, Inertial Technologies, 2013

Výpredaj

Symbolika a ikonografia v stredovekej nástennej maľbe Liptova
Výpredaj

Plnofarebná odborná publikácia je nahliadnutím do prekvapivo bohatej a zatiaľ nepoznanej histórie Liptova, poukazuje na význam stredovekej nástennej maľby v rámci stredovekého... Čítať viac

Vydavateľstvo: Inertial Technologies, 2013

Počet strán: 192

Pevná väzba
Slovenčina

29,90 €

21,90 €

-27 %

Na sklade > 5 ks
Posielame ihneď

Dostupné v troch knižniciach. Požičať v knižnici

Naši škriatkovia odporúčajú

Olga Tokarczuk: Pán výrazný. Artforum, 2024

Viac o knihe

#náboženská symbolika #teória umenia #Liptov #dejiny umenia #stredoveké Slovensko #pamiatky #obce #ikony #maľba

Plnofarebná odborná publikácia je nahliadnutím do prekvapivo bohatej a zatiaľ nepoznanej histórie Liptova, poukazuje na význam stredovekej nástennej maľby v rámci stredovekého súboru výtvarného umenia na Slovensku.
Kniha obsahuje cenné, unikátne a doposiaľ nepublikované poznatky v podobe živých nástenných malieb, ktoré s neobyčajnou astronomickou presnosťou vykresľujú s pomocou slnečných lúčov biblický príbeh. Liptovské sakrálne pamiatky v obciach: Ludrová, Martinček, Liptovské Sliače, Liptovský Ondrej, Liptovská Mara, Smrečany, Kvačany, Liptovská Teplá, Hrboltová.

Čítať viac

Počet strán: 192

Väzba: pevná väzba

Rozmer: 217×303 mm

Hmotnosť: 1101 g

ISBN: 9788097152604

Rok vydania: 2013

Naše katalógové číslo: 164184

Jazyk: slovenčina

Vydavateľstvo: Inertial Technologies

Pre koho: pre dospelých

Kategorizácia

Knihy

Odborné a náučné

Umenie, dizajn a architektúra

Dejiny a teória umenia

Knihy

Odborné a náučné

Umenie, dizajn a architektúra

Dejiny a teória umenia

Dejiny umenia

Knihy

Náboženstvo a ezoterika

Náboženská literatúra

Kresťanstvo

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Kúpte spolu

Dejepis umenia na Slovensku - Ingrid Ciulisová, VEDA, 2011

41,40 €

Ušetríte 8,00 €

Hodnotenia

4,8 / 5

12 hodnotení

	11
	0
	0
	1
	0

Recenzie čitateľov

televízna reportáž o archeoastronómii Kostola Všetkých sv. v Ludrovej- Kút

Nedávno dňa 29.6. 2014 bola odvysielaná zaujímavá televízna reportáž v relácii Slovensko v obrazoch na RTVS o archeoastronómii ludrovského kostola Všetkých sv.- Kút. Veľmi ma to zaujalo, lebo takéto niečo je doposiaľ známe iba v zahraničí a týka sa to väčšinou starovekých chrámov. V zahraničí sa tomuto výskumu venuje astrofyzikálny inštitút so sídlom na Kanárskych ostrovoch, ktorý posledne vyšiel so svojim objavom v starobylom meste Petra. Poukazuje tam na hru slnečných lúčov, ktoré osvetľujú v čase zimného slnovratu posvätný oltár a vytvárajú tam svetelné scenérie. Takéto podobné javy sú ešte aj na iných miestach na svete ale čo sa týka stredovekých chrámov v tejto oblasti sú dosť málo preskúmané, preto ma veľmi zaujalo, že takéto niečo sa práve objavilo na Slovensku v stredovekom kostole no a práve v knihe Symbolika a ikonografia v stredovekej nástennej maľbe Liptova bolo toto citujúc autorov: „ Božie divadlo“ dosť precízne a kvalitne spracované. U nás je táto oblasť archeoastronómie skoro neznáma a veľa odborníkov ako keby sa báli zaoberať týmto vedným oborom. Nuž ako vždy vo všetkom značne zaostávame za zahraničím... Dúfajme, že v budúcnosti sa to zmení. P.S. Reportáž si určite pozrite je to hneď na začiatku :) Čítať viac

Názor čitateľa

Nastal čas, aby som sa ozval a zapojil do tejto zaujímavej diskusie. Problematika stredovekých nástenných malieb nebola monograficky spracovaná od roku 1983, kedy vyšla kniha Kataríny Biathovej - Maliarske prejavy stredovekého Liptova. Netreba zabudnúť, že kniha je ovplyvnená dobou v ktorej vznikla (t.j. komunistickou ideológiou). My, kolektív miestnych autorov, sme videli toto prázdne miesto v slovenskej umenovednej historiografii, a práve preto sme sa pustili do práce. Predkladaná publikácia vychádza z mojej bakalárskej práce, ktorá bola úspešne obhájená v máji r. 2010. Bakalársku prácu sme rozšírili a obohatili o novšie poznatky. Na druhej strane sám priznávam, že kniha má ešte početné rezervy, ale nájdite takú knihu, ktorá ich nemá. Ľahko sa vraví zo stoličky, ale ťažšie je už z nej vstať a niečo urobiť (zhromažďovať literatúru, začať terénny výskum, práca v archívoch a nakoniec aj nájdenie ochotného vydavateľa, ktorý sa ujme vraziť nemalé finančné prostriedky do takéhoto diela). Takže s kritikou veľmi opatrne. My sme čakali či sa na slovensku niečo ukáže tlačou, ale stále nič. A práve táto situácia nás viedla k vrelej, oduševnenej práci. Pán NoirOrionN - porovnávať našu knižku s publikáciami ako Italianizmy alebo Stredoveká nástenná maľba na Spiši je nemiestne. Tieto dve publikácie spod pera Vladimíra Plekanca sú totiž zamerané viac na štýlovú analýzu nástenných malieb a ich podrobnú fotodokumentáciu (a majte otvorené oči - aj tam sa nájdu početné chyby a niektoré kostoly dokonca chýbajú!!!). My sme sa zamerali predovšetkým na detailný popis a následný vnútorný obsah jednotlivých obrazových tém. V každej publikácii sme sa totiž stretli s mylnými opismi obrazových tém v kostole Všetkých svätých v Ludrovej - Kúte. Je vôbec zázrak, že naša kniha bola vytlačená a že sa dostala na slovenský knižný trh - skúste Vy niečo napísať a nájsť vydavateľa, ktorý do toho vloží nemalé finančné prostriedky a zoberie na seba riziko, či bude kniha úspešná alebo nie. Nech sa páči. Slovensko čaká - ale nie na slová, ale činy. Čítať viac

Názor čitateľa

Vidím, že je ľahké spoza plota anonymity štekať na všetky strany a pošpiniť čo sa dá. Ľahšie ako dokázať niečo sám. Vážený anonym, ak ste vôbec knihu otvorili, čítali ste ju v rýchliku na výhybkách? Mnoho Vám zjavne ušlo, ale nevadí. Máte pocit, že sme sa tu všetci zišli, aby sme sa stali slávnymi na (skoro) ruinách vzácneho ľudského diela? Sme preto navyše zodpovední za to, že je kostol málo propagovaný, zle reštaurovaný, alebo že správca nevytlačil farebné brožúrky? Môžeme za to, ako sa štát "príkladne" stará o kultúrne dedičstvo? A čo šarlatánstvo? Je to slovo, čo Vám napadne, keď počujete slovo astronómia? Potom najslávnejším šarlatánom bol asi Gagarin, však? Udivuje ma Vaše neoblomné presvedčenie, že všetkému rozumiete, všade ste boli a všetko viete. Predpokladám, že od staroveku Vám neunikol žiaden detail. Klobúk dolu. Čítať viac

Názor čitateľa

Vážený anonym,
templári v knihe nie sú ani raz spomenutí. :) V úvode svojho komentára som jasne napísal, že naposledy boli liptovské stredoveké nástenné maľby monograficky napísané Katarínou Biathovou. S slovenskou umenovednou historiografiou som celkom dobre oboznámený. Poznám výborné dielo doc. Ivana Geráta z roku 2001, aj novú publikáciu vydanú Pamiatkovým úradom SR "Okres Ružomberok" z roku 2009. Maľby boli krátko spomenuté aj vo výpravnej publikácii k výstave Gotika z roku 2003. Nič to nemení ale na fakte, že problematika liptovských stredovekých nástenných malieb skutočne nebola monograficky, podotýkam MONOGRAFICKY, publikovaná. Vami spomínané a nedávno vydané publikácie Italianizmy a Stredoveké nástenné maľby na Spiši sú samozrejme úplne ináč poňaté. Zakladajú sa predovšetkým na historickom pozadí vzniku nástenných malieb na Gemeri a Spiši a používajú základné výskumné metódy dejín umenia (štýlová analýza, komparatívna analýza a pod.). Máte právo nesúhlasiť s našim poňatím liptovských nástenných malieb, ale nepatrí sa naše úsilie odsudzovať. Používate veľmi tvrdé a ostré slová. Veľmi by som sa potešil, keby sa môžem s Vami spoznať aspoň prostredníctvom mailu, keď už nie osobne. Je ľahké napísať komentár bez akéhokoľvek mena (podotýkam dokonca bez prezývky alebo pseudonymu, nie to ešte pod vlastným menom). O odpisovaní z prác spred tridsiatich rokov nemôže byť ani reč. Práve v oblasti ikonografie majú tieto práce svoje slabé miesto. Okrem doc. Ivana Geráta sa ikonografii ludrovských nástenných malieb nikto bližšie nezaoberal (aj v jeho práci z roku 2001 nie sú však všetky obrazy z Ludrovej bližšie analyzované - najmä vďaka širokému poňatiu obrazových tém v rámci celého stredovekého umenia Slovenska). Katarína Biathová, Ivan Togner a kolektív pražských autorov (Dvořáková, Krása, Stejskal) vo svojich prácach iba napísali aké obrazy sa v ludrovskom kostole nachádzajú - dokonca nedošlo ani k opisu obrazov, nie to k ikonografii a ikonológii. Ak sa nebojíte vyjsť zo svojej prísnej anonymity, tak mi, prosím, napíšte na môj osobný mail, ktorý som uviedol v komentári nižšie. Takúto diskusiu bude zaiste lepšie viesť medzi nami dvoma a nie na verejnom diskusnom fóre. Teším sa na Vašu odozvu a cením si Vašu zainteresovanosť v tejto problematike. Všetko dobré! Čítať viac

Názor čitateľa

Otázkou tiež ostáva, čo (aká pridaná hodnota) vyplýva z "detailného POPISU" tej-ktorej nástennej maľby? Aké sú Vaše závery aj z hľadiska zaradenia pamiatok Liptova do väčšieho celku stredoeurópskeho umenia stredoveku - teda do širšieho rámca, než len v rozsahu niekoľkých dedín, a to z viacerých možných kunsthistorických hľadísk?? Hádam si uvedomíme - spolu so staršími autormi, napr. z roku 1978 (keďže poznávanie rozhodne nezačína dňom, kedy sme na pamiatky pozreli MY/VY) -, že ani v stredoveku naše regióny neboli bez súvisu s okolitými i vzdialenejšími vrátane zahraničných. Alebo klasicky miestni autori nepresiahli horizont ich rodnej doliny? Pretože to býva skôr typické v domácej produkcii...

Píšete, že čakali ste, "či sa na Slovensku niečo ukáže tlačou, ale stále nič". Nesporne najfrekventovanejšia pamiatka z Vami vymedzeného súboru (a to aj z hľadiska možnosti verejného prístupu) je kostol pri Ludrovej. Najneskôr od 70. rokov (ergo od čias onoho Vami zatracovaného "komunizmu") je v majetku a správe Liptovského múzea v RK. Čo ponúka tento správca, ktorý je rozhodne ODBORNOU organizáciou, teda žiadnym popleteným dedinským nadšencom či farárom (tým Boh zaplať za každý prejav ochoty!)? Zhola nič, maximálne nejaký cyklostylovaný text, ktorý Vám strčia pri pokladni v kostole. Ako je možné, že za dlhé roky nevydali žiadneho príručného sprievodcu, ako poznáme z oného Rakúska, Nemecka, Tirolska, uvádzaných v diskusii?? Na druhej strane pod gesciou tohto správcu prebieha akurát proces "re-reštaurovania" nástenných malieb, teda kazí sa aj to lepšie, čo "česko-slovenská reštaurátorská škola" dosiahla za obdobia svojho rozkvetu...

A ešte k vyššie uvedenému citátu: ak opomeniem úzko kunsthistorické práce, kde autori v ŠIRŠOM KONTEXTE venujú pozornosť aj Ludrovej (za všetkých z hľadiska ikonografie napr. Gerát 2001 - teda žiadna antikvárna starina!), nemáte pravdu v tom, že "stále nič nevyšlo", kým Vy ste čakali. V kontexte územného obvodu okresu RK sa totiž jeho pamiatkam venuje veľmi podrobne publikácia (2009), ktorú nájdete aj tu v ponuke: http://www.martinus.sk/?uItem=59026

Takže, "veľmi opatrne", svetská sláva - poľná tráva; najmä k slovám samochvály autorov odporúčam pristupovať zásadne s rezervou.
Čítať viac

Názor čitateľa

Kniha dr. Biathovej vyšla v roku 1983 (vyd. Tatran, Bratislava), to však nič nemení na jej hodnote, podrobnosti a komplexnosti - úplnosti popisu (v prípade Ludrovej to konštatoval Togner 1988); takže po tridsiatych rokoch je dobre z čoho odpísať, a pritom bohorovne tvrdiť, že predtým nikto-nič. Možno Vám to prechádza v Krakove, tu však nie sú všetci padnutí z jahody. - Okrem toho, dejepis umenia práve a špecificky musí byť venovaný slohovým, štýlovým, ikonografickým problémom výtvarných diel (kvôli štúdiu týchto je rovnako zbytočné sedieť v archívoch), do čoho akási astrofyzika zrejme nepatrí... Šarlatánstvo sa do dejepisu umenia rozhodne neráta! (Spomínate tam aj "templárov"?) Čítať viac

Názor čitateľa

Jasné, pán Valášek, veľa vecí, čo píšete mi je zrejmých a dokážem pochopiť aj nadšenie, peripetie, aj nedostatok peňazí... Hádam to, čo som písal o knihe (!) nevyznelo nijako znevažujúco, to by som nerád, lebo ako-tak si asi viem predstaviť čo práce za tým je. Ale predsa len, čo som sa dozvedel, tak p. Plekanec je súčasťou vydavateľstva Arte Libris (aj oni spolupracujú s väčším vydavateľstvom, ak som dobre pochopil - napríklad viem, že mali širší materiál, no obmedzenia neumožnili zmieniť ďalšie kostoly), možno tu by sa dala črtať spolupráca pri ďalších námetoch...hádam to nebude zas typicky slovenské ako v tých prísloviach o susedoch... Vašu knihu doma mám, chystám sa ju prečítať a, SAMOZREJME, držím palce v ďalšej práci (ja robím (žiaľ?) :-) v inej sfére, som len laický obdivovateľ histórie (ak by ste písali o freskách v Rakúsku, Tirolsku, dodám fotomateriál :-) - aj t.r. sa chystám na 2 miesta za freskami). Čítať viac

...a kratučko pani Katke Pastuchovej:

Nikde som nenapísal, že autori môžu za také (ne)otváracie hodiny! Ja som to len vytkol, lebo toto je, žiaľ, slovenská skutočnosť, či pravidlo. A nemusí ísť ani o dedinské kostoly, hovorím aj o mestských kostoloch, aj u nás, v Bratislave - Modrý kostol: nedostanete sa dnu, mimo omše a tuším ružencového modlenia je zatvorený. Toto nie je nikde na svete!!! Kostoly sú predsa miestom, kam sa človek môže uchýliť vždy, keď mu je ťažko. Nanajvýš býva za predsieňou mreža (Česko), ale normálne je kostol otvorený (hlavne pre turistov) - Rakúsko, Taliansko, Nemecko... Predsa tým, že cirkev nie je oddelená od štátu, je toto zatiaľ aj náš majetok - skrz štát, lebo ja som občan, daňovník, ja som národ, ktorého kultúrnou pamiatkou je tá či oná stavba! V Rakúsku vojdete do hocijakého kostola a môžete tam fotiť, obdivovať, modliť sa v ktorúkoľvek dennú hodinu. V každom jednom kostole. My sme rarita, zase raz unikátni...žiaľ v tom negatívnom zmysle slova. Ako obvykle, ak ide o turizmus - prečo k nám nikto nechodí (prečo Maďarsko, ktoré nemá takmer nič v porovnaní so Slovenskom, má násobne viac turistov ročne ako my? Lebo...) Čítať viac

Názor čitateľa

Noir OrioN napíšte mi prosím Vás na mail: valasekstefan@gmail.com Čítať viac

Knihju mám od Martinusu doma

ale teda... Nuž, pravda je taká, pán Tomáš Pastucha, že túto tematiku už rozoberá pár kníh slovenských (i moravských) autorov, spomeniem Italainizmy v nástennej maľbe a Nástenná maľba na Spiši, dajú sa vyhľadať aj priamo tu na martinus.sk a VRELE ICH ODPORÚČAM. Práve preto som dal poslabšie hodnotenie, pretože v porovnaní s týmito knihami je to čajíček. Je mi zas jasné, že autori túto problematiku poňali inakšie, z iného konca (aj to je dobre), skôr nábožensky ako umelecko-kultúrne. Práve preto sa mi táto kniha až tak nepáči, lebo nezachytáva dôsledne freskovú výzdobu, nájdete v nej asi 30 malinkých fotografií ako putuje pruh svetla po zemi, stene, oblúku, ale samotné detailnejšie zachytenie postáv z fresky tu nehľadajte. Trochu sa mi zdalo práve toto také nie moc odborné, pretože Zem sa krúti a slnečné svetlo, či tiene putujú. to je predsa prirodzené. Fresky nie sú tematicky usporiadané tak, aby ono svetlo dopadalo podľa kresťanského kalendára na tú-ktorú udalosť, len sa v istý deň zastaví na pastofóriu. Hm. Ale OK, knihu si prečítam, len teda obrazová/obrázková časť ma doslova sklamala. Cenovo je kniha poriadne drahá, za podobnú cenu som kúpil skoro 400-stranovú (kvalitný kriedový matný papier, vynikajúca typografia, fantastické foto) asi 5-kilovú publikáciu, a tá sa teda nedá kavlitou porovnávať s týmto dielom. Čakal som viac... Čítať viac

Názor čitateľa

Pán NoirOrioN,
je naozaj jasné, že Zem sa krúti a tiene nejako putujú, na to netreba veľkú všímavosť. Je to jasné v 21.storočí a "kamarát gúgl" nájde aj viac informácií, kde a kedy budú tiene (Slnko) putovať. Možno to bolo podobne aj v storočí 20. a kozmickej ére, je navyše mnoho šikovných astronomických programov, čo spočítajú aj nemožné stovky rokov dopredu aj dozadu. Viac alebo menej na základe poznatkov od dôb Mikuláša Kopernika.
Nástenné maľby tohto kostola vznikli v čase, keď Mikuláš Kopernik ešte nebol ani pikantnou myšlienkou svojich rodičov alebo prarodičov. V čase geocentrického vnímania sveta s minimálnymi poznatkami o pohybe vesmírnych telies. Na Liptove určite. A či sa pohybuje lúč podľa kalendára? Nie iba podľa kalendára, možno si podľa neho nastaviť aj hodinky. Tak presná je poloha malieb. Spomínaný úkaz nemožno pozorovať po celý rok, ale iba niekoľko málo nenáhodných dní. Stále je to pre Vás čajíček? Skúste nazrieť hlbšie do histórie a uvedomiť si súvislosti spojené s týmito maľbami. Na základe akých poznatkov mohli vôbec vzniknúť. Čítať viac

odpoveď Mime...

Mima, nie som trkvas :-) (nič v zlom!), aby som si nevšimol, KTO je vydavateľ knihy. Myslel som tým, že "nejestvuje" na internete - dal som si ho vyhľadať a vydavateľstvo pod tým názvom nemá stránku. Pokiaľ ide o tie poznámky smerom k tomu, že kostolíky bývajú v zime zavreté, tak rodičia šli na výlet na jeseň, predpokladám síce, že to už tiež sú kostoly zavreté. A že sú otvorené od mája - tak to je presne to "Slovenskoooo...", krajina magorov. Pochodil som dosť riadny kus sveta, ale, vlastne, stačí zájsť tu do Rakúska, či do Česka, kde sú kostoly otvorené v každom ročnom období (nechcel to tak aj Krstus, az anyát?!?). To že sa akože "kradne" má byť dôvodom na zatvorenie? To je potom o tej výchove k umeniu. Na Slovensku vyrastajú hajzlíci, lebo nemajú kde pričuchnúť k umeniu, k skvostom, nemá ich ducha čo "ovaliť", lebo 90% je vždy zatvorené. Ja nie som proti tomu, aby tam stál nejaký panák a vyberal trebárs 2 € od návštevníkov, naopak, som za! Hneď by tam bola aj kontrola a aj zisk pre obec - ale ktorému Slovákovi by sa chcelo takto zarábať? A na poznámku - nekydať, ale aj niečo spraviť: tak moment, ja tu nie som na to, aby som niečo robil v tejto oblasti. Ja mám svoju prácu a robím to, čo mám. hento by malo byť náplňou práce tamtých ľudí z okolia (častokrát dlhodobo nezamestnaných). Ja cestujem, poznávam a už roky rokúce, poznajúc situáciu u nás, smerujem vždy na západ. Nie je to snobské, rád by som chodil po Slovensku, ale nebudem riskovať drahý benzín a ubytovanie (drahšie ako v Česku, či aj kde-tu v Rakúsku!!!!!!) aby som sa prehnal okolo zatvorených kostolov. Dovidenia, Slovensko... (nemyslím to v zlom, SK mám prechodené ešte v 80. a 90. rokoch i na zač. 21. stor., ale ustrnuli sme kdesi na konci 20. stor.) Čítať viac

Názor čitateľa

Môžu snáď autori zato, že kostoly majú takú otváraciu dobu? Obráťte sa na kompetentných. Apropo Smrečany sú na Liptove Čítať viac

Odporúčam

Gratulujem autorom, kniha sa naozaj vydarila. Veľmi ma zaujalo astronomické postavenie kostola v Ludrovej... nevedel som že na Liptove máme takú raritu. Skvelá práca ! Čítať viac

Parádička

Naozaj vydarená publikácia. Stojí za prečítanie. Čítať viac

Parádička

Naozaj vydarená publikácia. Stojí za prečítanie. Čítať viac

Parádička

Naozaj vydarená publikácia. Stojí za prečítanie. Čítať viac

Názor čitateľa

Na túto knihu mám jednoznačne pozitívne hodnotenie. Predstavuje problematiku, na ktorú doposiaľ nevznikla nijaká publikácia. Doporučujem ju všetkým, ktorí sa zaujímajú o umenie v spojitosti s históriou. Autorom prajem inšpiráciu na ďalšie úspešné diela. Čítať viac

1 2 Ďalšie

1 Ďalšie

Kúpte spolu

41,40 €

Ušetríte 8,00 €

21,90 €

Top autori

Top série

Symbolika a ikonografia v stredovekej nástennej maľbe Liptova
Výpredaj

21,90 €

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o knihe

Nahlásiť chybu

Hodnotenia

Recenzie čitateľov

Symbolika a ikonografia v stredovekej nástennej maľbe Liptova Výpredaj

21,90 €

V ktorých knižniciach majú túto knihu?