Roku Pána 1711, keď sa Jánošík vracal zo štúdií v Trnave domov do Terchovej, našiel matku mŕtvu a otca na smrť zbitého. Postrach kraja, gróf Šandor Révayi, kázal jeho otca zbiť na dereši. Jánošík opúšťa svoju milú Aničku a ide do hôr pomstiť sa pánom. Následujú ho aj iní a všetci majú jedinú myšlienku: trestať pánov za ich neľudskosť, panovačnosť a krivdy, páchané na chudobnom slovenskom ľude. Veď títo páni nielen, že vycicávali ľud, ale bili ho a mučili, kedy sa im len zapáčilo. Jánošík a jeho druhovia šli proti pánom smelo. Rozháňali im stáda, pálili majere a škodili im, kde len mohli. Neboli to zločinci, ale hrdinovia, ktorí brali pánom, aby mohli chudobným rozdávať. Myšlienke bojovať za slobodu obetovali aj svoje mladé životy. Aj Jánošíka lapili. Roku 1713 hrdinsky umrel na šibenici. Ani cisárovu milosť neprijal. Jánošík, bohatier Slovenska, nežije, ale jeho cit pre spravodlivosť a slobodu večne bude žiť v srdciach slovenského ľudu.
