Audiokniha Sto rokov samoty, ktorú napísal Gabriel García Márquez. Román Sto rokov samoty je považovaný za jedno z najvýznamnejších diel latinskoamerickej a svetovej literatúry. Prvý krát vyšiel v roku 1967 a odvtedy bol preložený... Čítať viac
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
Sto rokov samoty je jedno z mojich obľúbených diel. Fascinuje ma, ako na začiatku nič nedáva zmysel a neskôr všetko do seba dokonale zapadá. Množstvo postáv, každá inak výnimočná, s vlastným osudom. Príbeh, kde aj zvieratá majú svoje charaktery a výnimočnosti. Sto rokov plných nového života i mnohých úmrtí. Roky, počas ktorých sa dejú zázraky a nezvyčajnosti, ktoré i tak sú bežné. Obdobie dažďov, čo stále niečo veštia, ani slnko nesvieti bezdôvodne. V tomto diele sa jednoducho nič nedeje len tak a aj preto je mi tak ľúbezné, tie detaily, ktoré sa dajú čítať iba medzi riadkami a Márquezové neobyčajné slovné spojenia človeka skrátka nikdy neomrzia. Som presvedčená, že Gabriela a toto jeho dielo si človek zamiluje pokojne aj na viac než sto rokov.
Čítať viac
Mám rada dobré knihy. Tie, ktoré otvárajú obzory a zapájajú do činnosti mozgové bunky.
Gabriel García Márquez (1928 – 2014) sa narodil v mestečku Aracataca na karibskom pobreží Kolumbie. Prvých osem rokov života strávil u svojich prarodičov z matkinej strany. Navštevoval jezuitské kolégium a v rokoch 1947 – 1949 sa v Bogote neúspešne pokúšal vyštudovať právo. V mladosti žil dlhší čas na Kube (patril medzi priateľov Fidela Castra). Od roku 1954 pôsobil v Európe ako spravodajca liberálneho denníka El Espectador. Písal reportáže a kultúrnu publicistiku, v Ríme študoval réžiu na Experimentálnom filmovom stredisku. Ako novinár navštívil Švajčiarsko, Francúzsko, Nemecko, Španielsko aj Československo. Roky 1961 – 1967 prežil s rodinou v Mexiku. Patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov latinskoamerického magického realizmu. Je držiteľom Nobelovej ceny za literatúru za rok 1982. Výber z literárneho diela: Opadané lístie (1955), Plukovníkovi nemá kto napísať (1961), Pohreb Veľkej matróny (1962), Sto rokov samoty (1967), Patriarchova jeseň (1975), Kronika vopred ohlásenej smrti (1981), Príbehy z Maconda (1983), Láska v čase cholery (1985), Generál v labyrinte (1989), Dvanásť príbehov z cudziny (1992), O láske a iných démonoch (1994), Správa o jednom únose (1996), Román môjho života (2002).
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Aktivovať čitateľský profil„...nenávisť voči sebe je presne to isté ako hrubý egoizmus a napokon vyvoláva tú istú strašnú osamotenosť a zúfalstvo.“
