On a fateful night in 2009, Tyler Hamilton and Daniel Coyle met for dinner in Boulder, Colorado. The two had met five years before while Coyle was writing his bestselling book, Lance Armstrong: Tour de Force. But this time, ... Čítať viac
Zadajte e-mail a budeme vás informovať, keď bude kniha dostupná.
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
Šok!!! To je to správne slovo, ktoré vystihuje túto knihu. Nikdy som sa o cyklistiku nezaujímal, o Tour de France už vonkoncom nie. Napriek tomu môžem povedať, že kniha ma priam pohltila. Nie je to vôbec súhrn faktov, je to príbeh. Príbeh ľudí, ktorí pracovali ako bežní ľudia, no inklinovali k športu a najmä k cyklistike. Začali súťažiť a po úspechoch sa o nich začali zaujímať sponzori. Zrazu stáli pred otázkou, či zmenia doterajší život za niečo, čo poznali z filmov. Dostali slušné platy, možnosť cestovať, trénovať pod taktovkou najlepších trénerov, byť pod dohľadom špičkových lekárov, možnosť zabezpečiť sa do konca života, získať slávu a uznanie. Bola to nádherná predstava. No ako to býva zvykom, všetko má svoje pre aj proti. Získali benefity od sponzorov a začali na sebe makať. Fakt nesmierne tvrdo makať. Vedeli, že v športe existuje doping, ale brali to ako niečo zlé. Čo sa nesmie, čo robia len slabí jedinci, čo si to chcú uľahčiť. Keď však prišli na celosvetové súťaže, pochopili, že dopuje každý. Nik nebol čistý. A oni, po pol ročnej drezúre, tisíckach odjazdených kilometrov do kopcov, vypotených litroch potu, skončili v horšej polovici. Nastal tlak sponzorov, hrozba, že o všetko prídu, že tento úžasný život skončí skôr, ako vôbec začal. Stáli pred neľahkou úlohou. Odísť naspäť domov alebo vhupnúť do kolotoča, ktorý nejde zastaviť. Je to neuveriteľná mašinéria v ktorej sa točia neuveriteľné peniaze od sponzorov, benefity v podobe luxusných darčekov, ako napríklad lietadlá, vily... Tímy si najímajú špičkových lekárov, ktorí presne vedia, kedy akú látku podať, ako nastaviť tréning, čo jesť, kedy testy nič nenájdu. Sú to jednoducho špecialisti, ktorí z krvi vedia zistiť, či dotyčný vyhrá alebo nevyhrá súťaž. Sú nesmierne drahí, ale často dôležitejší než samotný jazdci. Na druhej strane je podplácanie. Obrovské podplácanie antidopingových komisárov, len aby sa na nič neprišlo. Dopredu ohlásené testovania, ktoré mali byť námatkové a najmä tajné. Samotná cyklistická únia často priviera pred tým oči a snaží sa to ututlať, len aby nebol škandál. Prečo vlastne všetci dopujú? Odpoveď je jednoduchá. Chcú vyhrať. Nemajú na výber. Dopujú všetci. Len krátko Vás udrží vidina, že súťažiť sa dá bez dopingu. Keď si uvedomíte, že v správnom čase podaná látka dokáže krátkodobo zvýšiť Váš výkon až o 20%, potom pochopíte prečo to robia. V súťaži, kde rozhodujú sekundy je to obrovská výhoda. Nie je to tak, že celý rok ležíte na gauči, prídete na súťaž, dáte si tabletku a vyhráte. Tak to nie je. Makáte stále rovnako, akurát ste prísne sledovaný a rôznymi postupmi a prostriedkami sa špecialisti na to najatí, snažia zvyšovať výkon vášho tela, tak ako to len ide. Váš život je zrazu o každodennom tréningu, tajných výpravách po súkromných klinikách, kde vám robia testy a transfúzie. Do vysávača si schovávate prášky, injekčné striekačku vhodíte najskôr do prázdnej plechovky od piva a až potom do koša, v dome si dáte vybudovať tajný východ aby ste mohli ujsť, keď sa Vám pred dverami zjaví antidopingoví komisár s poverením vykonať námatkovú kontrolu.
Áno, presne o tom je vrcholový šport a najmä ten cyklistický.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Aktivovať čitateľský profil„V Prahe a ešte na niektorých iných miestach som sa naučil byť sám. Byť sám sebou som sa doteraz nenaučil. Sám viem byť aj v dlhom rade na kapry. Ide to bez námahy, nemusím sa na to ani sústredí - pokiaľ si ma nevšímajú, na množstve ľudí okolo nezáleží. No na to, aby sme boli sami sebou, potrebujeme druhých.“
