Autorka v knihe výborne zachytila súčasný svet mladých ľudí, ktorí riešia problémy s rodinou, láskou, prácou v každodennom živote a radi si vyhodia z kopýtka. Hlavná hrdinka je sympatická čoskorotridsiatnička, a tak správne trafená. Každé ráno ju budí jej vlastná mať už o pol siedmej, len aby stihla vstať včas do práce (kde mimochodom chodí na 9.00 h). Dialógy medzi matkou a dcérou sú vykreslené bravúrne. A ja ďakujem bohu, že nech už je moja mama aká je, nerobí mi budíček (ale to bude tým, že vstávam skôr ako ona ;-) ).

Vzťah dcéry a matky je tu opísaný len ako jeden z mnohých možných vzťahov, v ktorom si tieto dve ženy nerozumejú. Matka chce len to najlepšie pre svoju dcéru - čo vidí v tom, že ju vydá; a dcéra zase chce žiť samostatný život, nechce byť neustále poučovaná a komandovaná vlastnou matkou. Tým, že sa ich "záujmy" navzájom bijú, vzniká množstvo humorných situácií.

Hrdinka tiež nemá šťastie na mužov. Má však oporu vo svojich priateľoch - puntičkárke Simone a homosexuálovi Michalovi. Spolu často riešia svoje dilemy a lá muži, práca, matky, nad pohárikom v Cafe Giovanni, kde sú pravidelnými štamgastmi.

Autorka má veľmi kvalitne vystavané dialógy - či už medzi kamarátmi, sestrami, kolegami. Na mnohých z nich (často práve na štipľavých hláškach) som sa naozaj schuti a nahlas zasmiala.

Kniha síce končí otvorene, no vôbec mi to neprekážalo. A na obsah, ktorý ponúka je aj dostatočne dlhá.

Výborná oddychovka na spríjemnenie jedného popoludnia.

Bola som sklamaná,očákavala som humor a túto tému si vyberá veľa mladých spisovateľov. Netreba mať v knižnici.Nudila som sa a dočítala akože zo slušnosti.