Právo je zložitou súčasťou spoločenskej reality. Ľudská spoločnosť vytvára určité pravidlá správania sa ľudí – spoločenské normy, ktoré slúžia na koordináciu a regulovanie ľudského konania a zabezpečujú spoločenský systém jestvovania spoločnosti. Jedným z definičných princípov právneho štátu je právna istota. Požiadavkou právnej istoty je, aby nielen zákony a právne predpisy v právnom štáte boli pochopené dostatočne ale aby aj umožňovali ich adresátom urobiť si aspoň predstavu o svojej právnej situácii. To sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na normatívne predpisy obcí a miest – všeobecne záväzné nariadenia.
Významným a ústavne predvídaným komponentom výkonu jednotlivých kompetencií obce je normotvorba (čl. 68 Ústavy SR), teda právomoc všeobecne záväzným spôsobom regulovať spoločenské vzťahy spadajúce do sféry jednotlivých záležitostí obce. S uplatňovaním tohto princípu sa spája najmä požiadavka všeobecnej platnosti, trvácnosti, stability, racionality a spravodlivého obsahu ako aj ich dostupnosti obyvateľom (publikovateľnosť), no rovnako aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci (právna istota), ktorej základom je jednoznačný jazyk a zrozumiteľnosť právnych noriem (požiadavka, aby priemerný občan dokázal porozumieť obsahu právnej normy).
Všeobecne záväzné nariadenia je potrebné považovať za právny prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt, resp. nastavenia základných štandardov v danej komunite (lokalite alebo regióne). V zásade však nemôžu slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva.
Predkladaná publikácia je venovaná veľmi aktuálnej, ale zároveň veľmi málo odborne spracovanej problematike všeobecne záväzných nariadení obcí a miest ako zdrojov poznania jednej významnej časti komunálneho práva. V jednotlivých kapitolách postupne rozoberá všetky dominantné a základné aspekty tohto pojmu v nadväznosti na teoretické východiská a praktické poznatky z oblasti rozhodovacej činnosti súdov. Veľký priestor je vymedzený samotnému pojmu všeobecne záväzné nariadenie a to v kontexte obsahových formálnych znakov a charakteristík – od procesu prípravy, schvaľovania, cez formálne a obsahové náležitosti tohto druhu normatívneho právneho aktu orgánu samosprávy až po jeho praktické uplatňovanie. Je syntézou všetkých dostupných informácií nielen z odbornej literatúry ale aj z rozhodovacej činnosti súdov (ústavného súdu, najvyššieho súdu), ako aj komparáciou danej problematiky s vybranými štátmi (najmä Českou republikou, ktorá vychádza z rovnakého základného konceptu) a rozhodnutiami európskych súdov. Dostatočný priestor v monografii je venovaný tiež európskej legislatíve, ktorá čoraz viac vytvára efektívne predpoklady a postupy pre realizáciu normotvornej činnosti obcí na území Slovenskej republiky.
Publikácia podrobne analyzuje vybrané ustanovenia zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (najmä § 6, § 6a a § 6b) a ostatných komunálnych zákonov s ohľadom na jednotlivé formy rozhodovania a procesné postupy pri vydávaní a schvaľovaní všeobecne záväzných nariadení a je nepostrádateľným sprievodcom v oblasti samosprávy obce. Obsahuje tiež množstvo odporúčaní pre praktickú činnosť, konkrétne odpovede na problémy komunálnej praxe.
Komplexnosť publikácie vyžaduje do záveru uviesť aktuálne znenie vybraných ustanovení osobitných zákonov a zák. SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, aby bola skutočnou praktickou i teoretickou pomôckou bez potreby súbežne pracovať s inými zdrojmi. Rovnako tak do záveru sú zaradené schémy a prílohy, ktoré sprehľadňujú základné aspekty v danej problematike normatívnej činnosti obce.
