Zaujímavý a výstižný názov zbierky autorka vysvetľuje konštatovaním, že Život je ako.../ karamelka/ chvíľu som malá/ a zrazu veľká/ chvíľu je sladký/ strašne ma ľúbi/ vzápätí má ma/ plné zuby...

V tomto duchu sú ladené všetky básne v zbierke, na mnohých miestach nachádzame myšlienku, že nie rovnakosť spája, ale, naopak, rozdiely. Každý človek je iný a je potrebný vzájomný rešpekt a úcta, a to je podľa nej ten spájací moment. Autorka sa v celej zbierke drží myšlienky, že nech všetko plynie tak, ako má, všetko má svoju cestu, svoj prúd:

Už viem, že netreba súperiť/ Kto vyhrať má, nech vyhráva/ Že zbytočné je víťaziť/ kde nie je pretek, len čistá hra/ A viem, že najkrajší je detský plač/ aj keď ma ruší a núti bdieť/ Že nebyť krivdy, zrady, temna, zla.../ je ťažko dobré uvidieť/ To málo viem...

Svoje myšlienky podáva čitateľovi v zrozumiteľnej forme, neskrýva ich za zložité konštrukcie, vyjadruje sa ľahko a prístupne.