Novembrové číslo Hudobného života prináša:
- rozhovor s bývalou ministerkou kultúry Silviou Hroncovou
- rozhovor s českým dirigentom Robertom Jindrom, šéfom ŠfK
- Medzinárodná spevácka súťaž M. Schneidera-Trnavského v ohliadnutí Prof. Evy Blahovej
- reflexia koncertov od Košíc cez Bratislavu až po Viedeň, operné kritiky a recenzie CD
- Bratislavské jazzové dni cez pohľady na Lakeciu Benjaminovú a Thea Crokera
- Musica aeterna 50
Editoriál
„Verejný záujem a dobre spravovaná spoločnosť sú prepojené nádoby. A ich hlavnými znakmi by mali byť verejné dobro, dostupnosť, participácia, rešpekt, odbornosť, inklúzia, solidarita, tolerancia, kreativita, rozmanitosť, profesionalita, sloboda, demokracia. Takéto spoločenské ciele sa napĺňajú práve vo sfére kultúry a umenia. Duchovné
hodnoty posilňujú krajinu, je odolnejšia a silnejšia,“ hovorí dnes už bývalá ministerka kultúry Silvia Hroncová v rozhovore pre Hudobný život. Počas krátkeho, 5-mesačného pôsobenia dočasnej vlády sa na ministerstve kultúry podarilo zrealizovať viaceré dôležité kroky. Pre hudobnú oblasť sú veľmi zaujímavé zmeny v nastavení rozpočtovania zriaďovaných inštitúcií či spracovanie ideového zámeru zákona o sponzoringu. V oblasti nezriaďovanej hudobnej kultúry bude dôležité dotiahnutie koncepcie Štatútu umelca, pretože veľká časť hudobníckych profesií a s nimi spolupracujúce povolania fungujú mimo zamestnaneckého rámca. S bývalou ministerkou sme hovorili aj o nedostatočnej spolupráci medzi zriaďovanými (štátnymi) hudobnými inštitúciami. Čo však takmer absentuje, je pochopenie zmysluplného vzťahu medzi zriaďovanou a nezriaďovanou kultúrou. Chýba pocit spolupatričnosti
v jednom priestore kultúrnej služby. Premenené na drobné sa to môže prejaviť napríklad ústretovými cenami za prenájom reprezentatívnych hudobných sál „nezávislým“ operátorom, organizátorom hudobných podujatí, vďaka jasnému odlíšeniu komerčného a verejného záujmu. Napĺňaniu verejného záujmu nepraje ani rozpor medzi deklarovanou požiadavkou širokej dostupnosti kultúry a umenia v strategických víziách expertných tímov a tlakom ministerstva na zvýšenie príjmov zo vstupného v menšinovej kultúre, ktorá bojuje o publikum. Výzvou do budúcnosti je aj prepojenie kultúry a vzdelania nielen pre skvalitňovanie umeleckých výchov či budovanie publika, ale aj pre zreálnenie pohľadu na odborné hudobné školstvo v jeho aktuálnej kvalite a kvantite. Výziev je dnes veľa, tie pre oblasť kultúry a umenia zhrnul tím Silvie Hroncovej v závere jej mandátu v dokumente pre verejnosť i nové vedenie ministerstva. Okrem iného sa v ňom píše: „Umenie, kultúra a kreatívny priemysel sú teritóriom, kde vládne sloboda slova, rozmanitosť a tolerancia. Je to teritórium bez hraníc – doslova aj obrazne. Je slobodné a internacionálne. Napája sa z našich tradícií, ako aj zo zdrojov modernej kreativity a medzinárodnej spolupráce.“ (Výzvy pre rezort kultúry – odporúčania ako ďalej)
Andrea Serečinová
