Medzi naše základné životné potreby patrí nutnosť rozumieť svetu, v ktorom žijeme. Vôľa rozumieť svetu je rovnako naliehavá a imperatívna ako naša vôľa k fyzickému prežitiu. Na nezrozumiteľnosť sveta človek reaguje strachom a úzkosťou. Tak ako topiaci sa chytá i slamky, tak i pre toho, kto prestal rozumieť svetu, v ktorom žije, ktorému sa rozpadol svet, pre koho sa sproblematizovali všetky významové štrukturácie, je každý spôsob orientácie dobrý. I falošná interpretácia sveta je potom, aspoň z psychologického hľadiska, lepšia než žiadna.