Storočie
E-kniha

Ak by ste Zdochliare hľadali na mape, sú všade. Na začiatku minulého storočia v nich Vilmos Singer postavil dom. Ubytoval v ňom rodičov Ušatých so synom Egonom, no ich životy... Čítať viac

Vydavateľstvo
Slovart, 2023
184 strán
3-4 hodiny čítania

Ak by ste Zdochliare hľadali na mape, sú všade. Na začiatku minulého storočia v nich Vilmos Singer postavil dom. Ubytoval v ňom rodičov Ušatých so synom Egonom, no ich životy zakrátko zmenila španielska chrípka. O sto rokov ... Čítať viac

  • PDF EPUB MOBI
  • Slovenčina

10,49 €

Ihneď na stiahnutie
Ako čítať e-knihy?

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o e-knihe

Ak by ste Zdochliare hľadali na mape, sú všade. Na začiatku minulého storočia v nich Vilmos Singer postavil dom. Ubytoval v ňom rodičov Ušatých so synom Egonom, no ich životy zakrátko zmenila španielska chrípka. O sto rokov neskôr dom stále stojí a bez ohľadu na novú hrozbu, jeho obyvatelia nie sú a nikdy neboli nakazení radosťou zo života, láskou k blížnemu, ani zdravým rozumom. Okrem Denisa, Elenky a Bubeníka. A ešte Egona. Egon síce zomrel, no možno nie. Keby mal dom v Zdochliaroch pamätnú tabuľu, bolo by na nej napísané: v tejto budove sa vyše sto rokov zlievajú v jedno lacný alkohol, ťažké jedlá, krásna hudba, surový krik, tiché samovraždy, špecifiká pohrebných zvykov, mrkva uložená na zimu, aj spoločenský život myši obyčajnej.
Čítať viac
Počet strán
184
Rok vydania
2023
Naše katalógové číslo
2157599
Štýl
historický
Jazyk
slovenčina
Pôvod
Slovensko
Vydavateľstvo
Slovart
Pre koho
pre dospelých
Kategorizácia

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

4,6 / 5

5 hodnotení

4
0
1
0
0

Ako sa páčila e-kniha vám?

Recenzie čitateľov

4.1.2024
5* / 5*
Tak tato kniha ma bavila o kusok viac, ako predosla Tri Smrtky sa Plavia. Bola super. Ocitneme sa v jednom panelaku pocas pandemie v meste Zdochliare (nazov je super). Tam sa zoznamujeme s Mrkovcami, Elenkou a Biankou a Bubenikom. Kniha vas zacne bavit hned na prvej strane, je to dalsia jednohubka z pera autorky, knihu precitate za den (pokial nemate osobny zivot a vela prace). Svojim sposobom tu melancholia akoby ustupuje a obcas sa vrati naspat. Je tu suboj utrzkov a mozaiky minulosti a hnevu, snov a predstav a kazda postava sa s nou vyrovnava po svojom. Vo svojej podstate je to typicka slovenska bytovka, a zaroven v niecom ina. V druhej casti knihy sa prehupneme do minulosti a sledujeme surovu a pritom peknu a jednoduchu minulost Egona a jeho rodiny. Zaroven Vas bude najviac bavit postava Bubenika. Znova som bol ale zvedavy na samotny zaver knihy, bol ako som cakal a predsa nie. Toto Vam ponukne autorka - Jednoduchost bytia v melancholii krasnej reality, len je na Vas, ako sa na nu pozerate. Čítať viac
18.9.2023
Zdochliare
Čo sa skrýva v záhyboch storočného domu kdesi v Zdochliaroch? A je jasné, že tie nájdeme kdekoľvek na Slovensku alebo je to možno Slovensko samotné, podobne ako ľudia, ktorí v nich žijú. Možno sú to naši susedia, možno my... Pred nami sú akési čriepky, príbehy jedného domu, dvojíc i samotárov, ľudí, ktorí síce navonok k sebe patria, no v skutočnosti sa ani neľúbia, len ten odchod či rozchod sa nedarí.
Dvojice Egon a Marta, nespokojná, obetavá, nie šťastná, ale zostávajúca v danom stave s nenaplnenými túžbami, Mrkva, Mrkvová, Kuchár, plus Adelaid, Bubeník a Barbora, starká s mužom tyranom, Anton a Agáta, Elenka, Bianka, Singer, každý niečo hľadá...
Hľadanie pravdy...“Pravda je to, čomu veríš,“ až tomu možno napokon sám uveríš.
Ľudia a ich život. Taký jednoduchý, ako príde, lebo treba. Treba pracovať, odovzdať sa iným, pomáhať a možno sa ani veľmi nad ním nezamýšľať. Ako taká Polina. Na opačnej strane Mrkva a jeho osobný boj s kadekým či kadečím. Zlo v nás, ktoré nevidíme a niekto sa mu ani nedokáže vzoprieť. Možno len vo svojich predstavách alebo túžbach.
Prítomnosť a minulosť, neďaleká a vzdialená, spomienky, história, nádej...také útržky názorov, myšlienok na ten čas minulý i terajší, lebo veď vždy sa ľudia s ich názormi na akúsi stranu postavili, alebo len tak stáli...
A vždy čakám na koniec, tento je taký akýsi ako nádej v beznádeji...Rozenbergovej nezameniteľný štýl, kniha prečítaná na jeden dúšok ako vždy, ale akosi príliš veľa smútku, pesimizmu, viac ako v iných knihách, aj keď asi taký je niekedy život, len ten smútok dokážeme dokonale maskovať, ako tá Mrkvová, Anton, Adelaid alebo starká a Marta. „Môže niekto zomrieť na smútok? Len tak, že neunesie spomienky?“ Maskujeme, vytesníme, možno čakáme, že možno raz príde tá chvíľa, kedy už nebudeme musieť...a pýtame sa, prečo je ťažké vzoprieť sa, lebo, ono sa to dá, veď taký Bubeník to dokázal. Prečo potom ten záver? Vždy čakám na záver, vždy je tam nejaký zlom. Toto som nečakala. Niekedy človek nechápe... Ale „Všetko je inak, niekto zaspal, iný nie...Sto rokov neexistuje, nič sa nestalo...“
Čítať viac

Vydavateľstvo Slovart

Čítať viac

„Nenávisť je láska bez znalosti faktov. V každom človeku, ktorého nemáme radi, existujú skutočnosti, ktoré by náš vzťah mohli zmeniť, keby sme ich poznali.“

Jediný - Richard Bach, 1994
Jediný
Richard Bach