Táto publikácia korešponduje so študijným programom v odbore sociálna práca. Vznikla na základe podnetov študentov a empírie autorov, získanej v rámci príslušných sociálno-právnych predmetov a z ich aplikačnej praxe.
Práca je členená na päť častí. V prvej sú analyzované a syntetizované vybrané otázky týkajúce sa fenoménu – dieťa v ohrození (M. Oláh). Druhá časť je venovaná sociálnoprávnej ochrane detí, vrátane niektorých historických aspektov, kľúčových zložiek systému starostlivosti o dieťa a sociálnej prevencie (M. Oláh). Do tretej časti sú premietnuté otázky súvisiace s problematikou pozitívneho práva v spoločnosti s akcentom na zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele (J. Roháč). Štvrtá časť analyzuje a interpretuje príslušné ustanovenia zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele so zameraním na dimenzie sociálnej práce (J. Roháč). Medzinárodnej ochrane detí je venovaná piata časť s upozornením na Dohovor o právach dieťaťa (M. Oláh). Toto členenie naznačuje širokospektrálnosť danej problematiky, čo od čitateľa vyžaduje aktívny interdisciplinárny prístup k poznaniu nielen odbornej literatúry, ale aj prezentovaných všeobecne záväzných právnych predpisov a medzinárodných dokumentov.
S ohľadom na zložitosť a extenzívny rozmer spracovanej problematiky sa autori zámerne nevyhýbajú opakovaniu niektorých teoreticko – legislatívnych interpretácií. Možno aj preto sa pri preberaní niektorých názorov nepodarilo vždy uviesť obvyklú citáciu, za čo sa vopred ospravedlňujú.
V neposlednom rade si autori uvedomujú ťažkosti a nedostatky v spracovaných otázkach, ktoré zákonodarca upravil v početnej legislatíve v roku 2005, a z jej aplikácie nie sú k dispozícii globálne právne relevantné analýzy. Na druhej strane, ako už bolo spomenuté, naliehavé pedagogické potreby si vyžadovali napísanie týchto učebných textov. Autori preto uvítajú každú pripomienku (námet) zo strany čitateľov, ktorá by prispela ku korekcii sporných a diskutabilných otázok v ďalšom vydaní.
Napokon práca, nech má akékoľvek pomenovanie, neobsahuje všetko a ani nemôže podať vyčerpávajúci výklad jednotlivých otázok, vrátane legislatívnych dikcií. Jej úlohou je oboznámiť čitateľa s problematikou a dať mu orientačný základ, aby si mohol sám zvoliť spôsob pre jej individuálne štúdium. Teda takto napísaná práca je iba jedným zo študijných prameňov, čo znamená, že adekvátna znalosť legislatívy a odbornej literatúry, ako aj sústavné prehlbovanie znalostí a vedomostí predovšetkým u študentov sociálnej práce prednáškami, seminármi, konzultáciami a praktickými cvičeniami sa javia ako determinujúce.
