An American heiress newly arrived in Europe, Isabel Archer does not look to a man to furnish her with her destiny; instead she desires, with grace and courage, to find it herself... Čítať viac
Zadajte e-mail a budeme vás informovať, keď bude kniha dostupná.
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
Henry James mladší bol románopisec, poviedkár a kritik. Narodil sa v rodine náboženského vizionára. Rovnako ako jeho brat Wiliam cestoval už v rannom detstve medzi Manhattanom a Parížom. Dostalo sa mu nepravidelného vzdelávania na rôznych európskych a amerických školách. Najväčší vplyv mali naňho súkromný učitelia a štúdium v najväčších európskych galériách a múzeách. Od puberty sa zaujímal ako pozorovateľ spoločenského života a tento postoj výrazne poznamenal celú jeho neskoršiu tvorbu. Prečítal celé knižnice anglických a francúzskych románov, napr. diela Balzaca, Dickensa a ďalších, ktorý v tej dobe vychádzali na pokračovanie. V roku 1862 sa zapísal na právnickú fakultu na Harvarde, ale štúdium zanechal. Potom sa naplno venoval literárnej tvorbe. Roky 1869 a 1870 prežil v cudzine, najdlhšie býval v Londýne, kde sa stretával s významnými spisovateľmi a intelektuálmi. V roku 1875 sa usadil v Paríži, kde sa dôverne zoznámil s Turgenovom, ktorý sa stal jeho učiteľom a radcom. Po roku odišil z Paríža a v roku 1876 sa definitívne usadil v Londýne. Prvou prácou, ktorá bola zverejnená, je poviedka Tragédia omylu z roku 1864, ktorú prijal časopis New York Magazine. Ďalší rok začal pravidelne prispievať do časopisu The Atlantic Monthly.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Aktivovať čitateľský profil„Láska nie je očarením dvoch pekných alebo vášnivých ľudí, ale rozhodnutím, prácou, dielom, nie ani pekných, ani mladých ľudí, dokonca iba jedného a možno nepekného a nemladého človeka, ktorý chce byť milovaný a milovať. Ten druhý a či druhá veľmi rád sa učí, dáva sa milovať, prv či neskôr pristane, poddá sa nám, začne nám odpovedať svojím jedinečným, prekvapujúcim, nadchýnajúcim spôsobom. Verte, drahá Jarmila, človek až žasne, aká neprebudenosť, nevzdelanosť vládne práve v láske. Starí to nevedia a mladým to nemá kto povedať.“
