Úryvok z recenzie:
Napriek pomerne útlemu objemu má kniha pozoruhodne rozvetvený príbeh, niekoľko diametrálne rozdielnych rozprávačov a časových rovín. Dvomi hlavnými rozprávačmi sú dve židovské postavy, nedospelé dievča Alma Singerová a starý muž nad hrobom Leo Gursky, obaja žijúci v súčasnom New Yorku. Okrem nich sa do rozprávania zapojí svojím denníkom aj Almin mladší brat, ktorý si o sebe myslí, že je Mesiáš. O ďalšej postave, Leovom rovesníkovi Cvi Litvinoffovi, sa dozvedáme v tretej osobe. Napokon sú tu ešte zvláštne poetické citáty zo samotného rukopisu Dejín lásky, okolo ktorého sa to vlastne všetko točí. Každý rozprávač má svojský štýl a celkom iný svet, v ktorom žije. Ich svety sa však postupne preplietajú, aby v závere do seba prekvapivo zapadli a ich rozprávanie stíchlo, čo naznačuje aj niekoľko prázdnych bielych strán na konci knihy.
Je ťažké prezrádzať viac zo spletitého labyrintu tejto knihy a nepokaziť zážitok z rozplietania záhadného príbehu, či, naopak, nehromadiť ďalšie už aj tak komplikované okolnosti. Preto ani viac neprezradím a už len dúfam, že som bola posledná čitateľka, ktorú od knihy odrádzal jej podivný nadpis a obálka. Táto kniha nerobí hanbu svojej edícii a skutočne stojí za prečítanie skôr, ako príde o pár rokov do kín podľa nej natočený Cuarónov film.
Nedajte sa odradiť/nachytať: toto nie je/je román o láske!
Elena Akácsová, 5.10.2006, www.t-station.sk