V roku 2017 v súťaži Básne (Literárny klub, Spoločnosť Aleco solution, Modrý Peter, Kertész Bagala...) získala Martina Boleková tretie miesto, rok predtým sa umiestnila na prvom. Píše prózu, no predovšetkým poéziu.

Tvorbe sa venuje popri práci, je učiteľkou na gymnáziu v Púchove. Tam vedie dva tvorivé študentské krúžky a jeden časopis, takže na svoju tvorbu má zároveň aj spätnú väzbu mladých. Ona sama hovorí, že písanie nie je jej cieľavedome pestovaný proces - píšem, lebo mi nedá nepísať. Téma jej poézie je večná: vzťah medzi mužom a ženou. No v aktuálnej civilizačnej realite je výrazne súčasná, vymyká sa konvencii.

Predkladaná zbierka Lom má podobu nekončiaceho monológu adresovaného JEMU. Jej pohľad a citové prežívanie sú otvorené, bez opôn, bez pretvárky. Čitateľovi dobre padne, že aj vo výpovedi o vážnych či vypätých situáciách v jej lexike nechýba hravosť, prekvapujúce vtipné zámeny a zmeny ustálených slovných spojení, vtipné využitie synonym... (...na stole je prestreté predstieranie...// čo človeka nezabije, to ho sfosilní...// v diaľke sa plazí vlak a na vinyle noci prehráva všetky stanice... Vydavateľka je presvedčená, že rozhodnutie vydať zbierku Martiny Bolekovej bola správna vec.