Kto nečíta, zaostáva 2020

Emeritný pápež bol počas svojej mladosti obľúbeným profesorom. Prednášal teológiu tak, aby mu rozumeli aj ľudia, ktorí nie sú zvyknutí na jazyk Cirkvi. Úvod do kresťanstva je knižným vydaním týchto prednášok, ktoré prvýkrát vyšlo už pred niekoľkými desiatkami rokov. Kostrou je Apoštolské vyznanie viery, známe aj ako modlitba Verím v Boha. Priznám sa, že k Benediktovi som nemala počas jeho pôsobenia žiaden extra vzťah, podobne ako mnohým mi pripadal príliš rezervovaný a prísny. Až v Posledných rozhovoroch som ho spoznala ako múdreho muža, ktorého rozhodne nemožno odpísať ako niekoho zo starej školy. Toto bola jedna z najťažších kníh, aké som kedy čítala, je tam veľa filozofie a naozaj ťažkej teológie (takže ju odporúčam len ak si na niečo také trúfate), no napriek tomu všetko, čo som z nej dokázala pochytiť, patrilo k tomu najúžasnejšiemu, čo som kedy o základných pravdách viery čítala alebo počula (a to o múdre myšlienky nemám núdzu počas kázní).

Najnovšia kniha dlhoročného marektingového guru zatiahla na hlbinu, až do samej podstaty marketingu. Žiadne konkrétne návody a stratégie; viac ako priame odpovede na to, ako marketing robiť, sú to skôr esenciálne otázky, ktoré pomáhajú zamyslieť sa nad samotnou podstatou toho, o čo sa (my, jednotlivci, firmy, projekty) svojimi produktmi a službami snažíme. Kto pozná Setha Godina, vie, že už roky píše svoj jednoduchý blog vo forme krátkych zápiskov/poznámok. Taká je aj jeho najnovšia kniha: nepochybujem, že zo svojho blogu výdatne čerpal, lebo hoci to, čo píše, má hlavu a pätu, ale nenadväzuje to tak priamo ako sme zvyknutí z iných príručiek. Môže sa to stať celkom zásadným zdrojom sklamania, preto bude dobré sa najskôr s jeho štýlom písania oboznámiť, či vám sadne. Ja som postupným dávkovaním načerpala viac, ako som čakala: lebo nie je umenie niekoho presvedčiť k nákupu, ale ponúknuť to, čo skutočne zlepší niečí život a ideálne aj celú spoločnosť. P. S. Som celkom rada, že som prezieravo siahla po anglickom vydaní, to slovenské má žiaľ veľmi biedny preklad.

Je málo slovenských osobností, ktoré sú také kontroverzné ako „slovutný pán prezident“ Jozef Tiso. Symbol prvého slovenského štátu je niektorými obdivovaný za záchranu Slovenska pred Hitlerom, inými nenávidený za svoj podiel na holokauste. Kde som ja? Od nenávisti mám ďaleko, no len s nemým úžasom sledujem, čítam, študujem a usilujem sa pochopiť konanie tohto muža, kňaza a politika, spoluzodpovedného za „slovenský“ holokaust. Jozef Tiso tvorí v knihe Slovutný pán prezident len akési pozadie, siluetu podobnú tej na obálke. Ústrednou postavou sú ľudia, ktorých život sa počas fungovania slovenského štátu v určitom bode zmenil. Učiteľka, obuvník, operná speváčka, právnik, študent i „dôchodcovia“. Mali spoločnú jedinú vec, boli evidovaní ako Židia, dokonca bez ohľadu na to, či ich s týmto náboženstvom vôbec ešte niečo spájalo. Som veľmi rada, že autorka sa po preštudovaní stoviek týchto listov rozhodla dať knihe takúto podobu. Miesto suchého publikovania listov ju tvorí ju 13 príbehov, ktoré sa odohrali na ich pozadí (to, ako postupovala, aby taký príbeh vznikol, sa dozviete v knihe). Dopĺňajú ich aj fotografie a dobové dokumenty, preto sa pri čítaní naozaj nedá zabudnúť na to, že nejde o žiadnu beletriu, ale reálne historické fakty. Slovutný pán prezident je už teraz horúcim favoritom na knihu roka 2020. Samotný fakt, že napriek dostupnému materiálu vznikla až takmer 80 rokov „po“, a ešte k tomu z pera americkej autorky, svedčí o mnohom. Vďaka Absyntu aj spoluautorovi Jánovi Púčekovi, že takúto dôležitú knihu môžem mať na svojej poličke.

300-stranový paperback je venovaný jedinej téme a tou je dôvera. Nie je to žiadne všeobecné filozofovanie o medziľudských vzťahoch, ale veľmi pútavé čítanie o moderných technológiách, službách typu Uber alebo Airbnb, samoriadiacich autách, robotoch či o kryptomenách. Známe aj menej známe príbehy dopĺňa autorka svojimi postrehmi či príhodami z vlastného života. Samotná téma je veľmi aktuálna a kniha je napísaná tak jednoducho a pútavo, že by sa mohla páčiť aj ľuďom mimo IT & social media okruhu. Autorka nerobí bububu, skôr vývoj technológií so záujmom pozoruje. Snaží sa ukázať, ako vďaka nim zrazu dôverujeme úplne cudzím ľuďom, platformám a nástrojom. Kam sa môžu uberať pokusy podobné sociálnemu skóre, ktoré testujú v Číne (a ktoré sme videli aj v jednej časti Black Mirror). Ak vás tieto témy zaujímajú, kúpte si ju spolu s QualityLandom.

„Človeku môžu vziať všetko okrem jednej veci: poslednej ľudskej slobody - zvoliť si svoj postoj za akýchkoľvek okolností, nech sa deje čokoľvek, zvoliť si svoju vlastnú cestu.“ Frankl bol rakúsky psychiater židovského pôvodu, ktorý sa s celou rodinou dostal do Osvienčimu. On jediný prežil a po oslobodení spísal svoje zážitky, ktoré použil ako základ nového psychoterapeutického smeru – logoterapie. Tenučká knižka len so 150 stranami sa skladá z dvoch hlavných častí – života v koncentračnom tábore a teórii logoterapie. Nie je to ucelený príbeh, skôr výber z udalostí, na ktorých ilustruje správanie sa spoluväzňov i jeho samého. Kratšia časť venovaná teórii je tiež popretkávaná príkladmi z vlastnej praxe. Toto je kniha, ktorá ma obohatila viac než všetky motivačné príručky dohromady. Je písaná jednoduchým a prívetivým jazykom, takže som mala pocit, akoby som sa zhovárala s blízkym rodinným priateľom. Na rozdiel od moderných „self-help“ príručiek s množstvom vaty v tejto nie je ani jedno slovo naviac. Začala som ju čítať ešte v čase pred koronou, no v tejto situácii by mohla byť pre mnohých ešte aktuálnejšia: dáva totiž návod, ako prežiť psychicky ťažké situácie, nenechať sa zlomiť okolnosťami, ale napriek všetkému povedať životu ÁNO.

QualityLand akoby z oka vypadol netflixovému Black Mirror. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o sci-fi príbeh zo sveta, v ktorom vládnu roboty, a informačné technológie sú na úrovni, o akej sa nám nesnívalo. No keď sa človek začíta, mnohé vymoženosti sú akoby len ďalším, a nie až takým vzdialeným stupňom vývoja toho, ako už dnes fungujeme. Čaro knihy spočíva skôr v tom, ako pred nami maľuje obraz veľmi zaujímavého fungovania sveta, ku ktorému istým spôsobom smerujeme. Našťastie pri tom nemoralizuje, nerobí bububu v štýle „zamyslite sa ľudia, k čomu to celé speje“. Vlastne to celé vtipne a cynicky odľahčuje. QualityLand je akési digitálne 1984, hoci z literárneho hľadiska je to vyslovene „oddychové“ čítanie. Napriek tomu si myslím, že je to dobrá kniha a mnohí sa pri jej čítaní budú skutočne baviť.

Autor sa nesnaží presviedčať nás o nejakej svojej pravde, ale všetko podkladá voľne dostupnými dátami a ponúka spôsob, ako na ne pozerať. Nabáda k tomu, aby sme neverili automaticky všetkému, ale snažili sa kriticky uvažovať, a dáva nám k tomu konkrétny návod. Ak píše o sebe, sú to väčšinou situácie, v ktorých sa pomýlil a niečo nové sa naučil, a to je možno hlavná myšlienka, ktorú si odnášam: neustále challengovať svoje videnie sveta. Moc faktov som čítala počas 10 mesiacov a myslím, že som si tak odniesla viac ako keby som ju zlupla za pár dní (čo by sa iste dalo). Pre mňa je toto jedna z mála kníh, ktorú by si mal prečítať úplne každý.