Pomalá lukostrelkyňa
1 / 2
PRIESTORY PROZRETEĽNOSTI
(DOM)
moje pohyblivé domy vyligotané a vyumývané k jarnému Vzkrieseniu
kde kľúč viac zatvára ako otvára kde som nádherne sama možno si to len sugerujem a prijímam provizórium za niečo konečné dom ako dotyk
minulosť oslobodená od neustáleho nadychovania a vydychovania
niečo čo je viac ako skutočnosť tu; to čo skutočnosti chýba; kde som vás stratila vybielené obrazy v ktorých sa dom zväčšoval a rozťahoval?
tu transcenduje geometria (každý kalich kvetu je dom) ležatý rastlinný
kváder s tajomstvom
(ZÁHRADA)
horizont s dažďom sa v noci pohne v okne a vkĺzne do mňa som v dome ktorý starne
v snehu jeho steny; vertikálna záhrada počujem ich vtáčiu reč počujem ako vyháňa lepkavé puky orech a pod kôrou trpia malé larvy stlačené v mušli kôry
v dome svojho bytia v stave predľudského pokoja v tráve dýcha zahustený čas
a pýtaš sa odkiaľ prichádza svetlo
možno z objatia nehybného detstva z miest vnútorného pokoja z dlhých pobytov na augustovom slnku
z dlhých tieňov ríbezľových kríkov nad ním si vták stavia hniezdo zo vzduchu
píšem a čítam svoju záhradu hieroglyfy ruží pozdĺž plota a kameňov imaginárnej rieky
detstvo prerástlo do snenia