Rachel

Otec Teddyho Danielsa bol rybár. V tridsiatom prvom prišiel o čln. Prosto ho rozbil o útes. Teddy mal vtedy jedenásť rokov. Jeho otec potom strávil zvyšok života rybárčením na iných člnoch, na ktoré sa dával najímať, ak sa naskytla príležitosť, a v čase, keď nebola rybačka, vykladal v dokoch nákladné lode. Robil v jednom kuse, a keď sa pred desiatou ráno vrátil domov, sedel v kresle, uprene hľadel na vlastné ruky, občas si čosi sám pre seba zašomral a vtedy sa mu rozšírili a potemneli oči. Teddy bol ešte malý chlapec, primalý, aby mu mohol v člne nejako pomôcť, ale on ho aj tak brával na ostrovy. Jediné, v čom mu chlapec mohol pomôcť, bolo, že rozmotával povrazy a odväzoval háky. Niekoľkokrát sa pri tom porezal a krv mu zmáčala končeky prstov a dlane. Na more vychádzali za tmy, a keď vyšlo slnko, z okraja mora sa ťahala studená slonovinová farba a z dvíhajúcej sa hmly sa vynárali ostrovy. hrčili sa do jednej kopy, ako keby ich čosi držalo pohromade. Na jednom z nich Teddy uvidel malé, pastelovo sfarbené baraky, ktoré lemovali pobrežie, na druhom zasa rozpadávajúcu sa budovu farmy, postavenú z vápenca. Otec mu ukázal väznicu na ostrove Deer a mohutnú pevnosť na ostrove Georges. Stromy na ostrove Thompson boli obťažkané kŕdľami vtákov. Ich švitorenie znelo ako nárazy ľadových krúp na sklo. Skrytý v diaľke za všetkými bol ostrov nazývaný Shutter. Pôsobil ako čosi, čo vyhodili zo španielskej galeony. Ešte kedysi na jar v dvadsiatom ôsmom ho ponechali svojmu osudu, a tak zarástol vegetáciou a pevnosť, ktorá sa rozkladala pozdĺž najvyššieho bodu ostrova, obrástla viničom a pokryli ju hrubé vrstvy machu. "Prečo Shutte? Čo má spoločné so závorou?" spytoval sa Teddy. Otec pokrčil plecami. "Ty so svojimi otázkami. Ustavične sa na čosi vypytuješ." "Vypytujem. Tak prečo?" "Nevedno prečo, ale niektorým miestam meno jednoducho prischne, lebo sa na ne hodí. Možno ho tak nazvali piráti." "Piráti?" Teddymu sa páčil zvuk toho slova. Už ich aj videl - urastení chlapi s páskami cez jedno oko a s vysokými čižmami, s jagajúcimi sa mečmi. Jeho otec pokračoval. "V dávnych časoch sa tu ukrývali." Jeho ruka obišla horizont. "Na týchto ostrovoch. Skrývali sa tu. Tu ukrývali aj nakradnuté zlato." Teddy si v duchu predstavoval debny plné zlata, mince, ktoré sa presýpali cez ich okraje. Neskôr mu prišlo zle, znova a znova prudko vracal, vyvrhujúc zvratky cez jeden bok otcovej lode do mora. Otca to zaskočilo, pretože Teddymu prišlo zle až po dlhých hodinách plavby, keď sa ocitli na pokojnom a ligotajúcom sa mori. Povedal: "To nič. Vraciaš po prvý raz. Nemáš sa za čo hanbiť." Teddy prikývol a poutieral si ústa do handry, ktorú mu otec podal. Otec mu ďalej vysvetľoval: "Občas sa v tebe čosi pohne, a ty to ani necítiš, až kým to z teba nevyletí. Teddy znova prikývol. Akosi nevedel otcovi povedať, že žalúdok mu neprevrátil naruby nijaký pohyb. Na vine bola záľaha vody. Jej hladina sa rozprestierala všade navôkol, až sa napokon stala jediným, čo im na tomto svete zostávalo. Teddy dokonca uveril, že by voda mohla prehltnúť oblohu. Až do tejto chvíle si nevedel predstaviť, že by sa mohli ocitnúť v takejto samote.