Archer Street sa chystala na to svoje, takmer si šúchala ruky, a Vrah skoro vzbĺkol plameňom. Cítil, ako sa to šíri, kdesi v saku sa to šírilo a s tým prišli otázky: Môže ísť ďalej a skončiť so začiatkom? Môže to naozaj dotiahnuť do konca? Dožičil si poslednú lahodnú chvíľu – záchvev nehybnosti – potom preglgol, pomasíroval si korunu tŕnistých vlasov a s pochmúrnym odhodlaním vykročil k číslu osemnásť. Muž v horiacom obleku.

V ten deň šiel, samozrejme, za piatimi bratmi. Za nami, Dunbarovcami. Od najstaršieho po najmladšieho: ja, Rory, Henry, Clayton, Thomas. Už nikdy nebudeme takí ako predtým. Pravdupovediac, nič už také nebude – a aby ste si trocha ochutnali to, do čoho vstupoval Vrah, mal by som vám povedať, čo sme boli zač: Mnohí nás pokladali za zberbu. Za barbarov. Zväčša mali pravdu: Naša mama mŕtva. Otec ušiel.