Správa od mŕtveho chlapca
1 / 7
Len pár mesiacov nazad som mala o svojej budúcnosti jasnú predstavu. Akoby som každý večer pred spaním pozerala ten istý film. Zdalo sa mi, že presne viem, čo ma čaká. Čo všetko musím absolvovať, kým neumriem. Manželské dialógy, ktoré sa scvrknú na otázku, čo bude na večeru. Zbytočné aktivity, ktoré mi dodajú márnivý pocit vlastnej dôležitosti. Falošné vzdychy v dokonale ustlanej posteli. A samozrejme, deti. Jedno, dve, tri, ideálne štyri. Vymrznuté úsmevy na žiarivých rodinných fotkách z dovolenky, nekonečné nákupy v predražených butikoch, súkromné hodiny pilates, ľahká závislosť na antidepresívach a množstvo drobných problémov, ktoré mi zožerú všetok čas a dovolia zabudnúť. Vtedy som ani netušila, ako veľmi sa môj život zmení, keď sa presťahujeme do Canossy. Stovky kilometrov od domova ma čakal iný príbeh, nepredvídateľný a vzrušujúci. Až neskoro som pochopila, akú krvavú daň si táto nová budúcnosť vyberie.