„Pohltili ich telá manželov, otcov, bratov, na ktorých sa napokon čoraz viac ponášali, alebo to bolo námahou, príchodom staroby, chorôb. Kedy sa začínala táto premena? S domácimi prácami? S tehotenstvami? S bitkami? Ošpatnie Lila tak ako Nunzia? Z jej jemnej tváre vyskočí Fernando, jej elegantná chôdza sa premení na Rinovu, s nohami naširoko, rukami od tela? A aj moje telo sa jedného dňa zničí a vypustí na svetlo nielen telo mojej matky, ale aj môjho otca? A všetko to, čo sa učím v škole, sa rozplynie, štvrť opäť prevládne, prízvuk, spôsoby, všetko sa zmieša do černastého bahna, Anaximandros a môj otec, Folgóre da San Gimignano a don Achille, valencie a rybníky, aoristy, Hesiodos a nadutá vulgárnosť Solarovcov, ako sa to okrem toho počas tisícročí prihodilo tomuto mestu, čoraz chaotickejšiemu, čoraz pokorenejšiemu?“