Teroristov syn
1 / 8
Najprv strieľajú baba a ammu, potom my deti. Nejaký čas sa striedame. Nemal som tušenia, že z môjho otca sa stal taký dobrý strelec. Puška v mojom náručí je ťažká, nemám takú dobrú mušku ako moji bratranci, ktorí sa zo mňa vysmievajú vždy, keď miniem terč a trafím násyp, kde guľka zakaždým zdvihne nepatrnú spŕšku piesku. Nad strelnicou sa pohybujú nízke mraky, ktoré všetko pokryjú tieňom. Začína padať nesmelý dážď. Práve sa chystáme baliť, a keď som posledný raz na rade, prihodí sa niečo zvláštne: náhodou odstrelím svetlo na vrchole terča a ono sa zatrasie, exploduje a zapáli siluetu muža. Otočím sa na babu, celé telo mi stuhne v obave, že som urobil niečo zlé. Na počudovanie sa otec usmeje a súhlasne prikývne. Ammu, ktorý stojí vedľa, sa zasmeje. On a môj otec si rozumejú. Musí vedieť, že otec plánuje zabiť Kahanea. „Ibn abú,“ povie so širokým úsmevom. Ammove slová ma budú trápiť celé roky, až kým si neuvedomím, že môj strýko sa vo mne totálne mýlil. „Ibn abú.“ Aký otec, taký syn.