Zatvoriť
Dielo II.
1 / 2
Prísny chlieb; Po prstoch
Po prstoch
<i>Ne budi togo što otmečalos!
S. Jesenin</i>
Nechaj ho ticho spať a nebuď odsnívané. Už je to všecičko dávno a ďaleko. Sú veci a je muž. Je muž, čo myslí na ne už trochu zradený ich nemým nárekom.
A jeho lodička tam radšej nezastane. Bude v nej okolo rýchlejšie veslovať. Akže mu predsa len úkradkom slza skanie, to vždy len do neho.
A vždy už bez slova.