Diablova pavučina
1 / 3
James Purnell sedel so svojou sestrou v koči grófa Amberleyho. Alex mu držala ruku pevne v dlaniach a on na ňu hľadel sčasti pobavene, sčasti začudovane. Pobavene preto, lebo vyzerala ako dieťa, čo dostalo novú hračku – líca mala zružovené, oči rozžiarené, slová sa z nej len tak rinuli. Začudovane preto, lebo sa tak veľmi zmenila. Už to nebola tá vážna, tichá Alex, ktorá od života prijímala, čo jej nadelil. Namiesto starej Alex teraz videl ženu, akú si vždy predstavoval, a bál sa, že sa ňou nikdy nestane. „Neoznámila som to vopred,“ vysvetľovala mu. „Chcem, aby to bolo prekvapenie.“ Zasmial sa. „Ale nemôžeš čakať, že tvoja svokra bude rovnako nadšená ako ty, keď ma včera uviedli do vášho salóna,“ varoval ju. „Možno ju môj príchod vôbec nepoteší, Alex.“ „Tak v tom sa teda mýliš,“ ubezpečila ho. „Je to tá najmilšia žena na svete, hoci o svokrách sa všeličo hovorí. Veľmi dobre vie, ako som sa tešila na tvoj príchod. Musela som vynaložiť veľké úsilie, aby som jej to hneď ráno neoznámila. Nesmej sa. Stačí, že sa mi vysmieval ten nemožný Edmund.“ Stisol jej ruku. „Si s ním šťastná, však, Alex?“ „Šťastná?“ zatiahla prekvapene. „S Edmundom? Samozrejme, že som šťastná. Prečo by som nebola?“ Znova sa zasmial. „Prepáč, že som sa pýtal,“ povedal. „Bola to hlúpa otázka. Len som si spomenul, že si sa mala vydať za vojvodu Peterleigha, prv ako ťa okolnosti donútili vydať sa za Amberleyho.“ „Nebola som nútená vydať sa za Edmunda,“ ohradila sa. „Vydala som sa zaňho z vlastnej vôle, lebo som chcela. Lebo som ho ľúbila a on ľúbil mňa. A nemusíš mi pripomínať vojvodu, James. Je v Londýne, ale našťastie odvtedy som ho nevidela. Áno, James, som šťastná a veľmi dobre si uvedomujem, aký šťastný zvrat nastal v mojom živote.“ „To som naozaj rád,“ odvetil. „Veď vieš, ako mi bolo proti srsti, že sa vydáš za Peterleigha. Mimochodom, máš rozkošné deti. Je to pre mňa čosi nové, že som strýko James.“ „Christopher už celé mesiace vykladal každému, kto bol ochotný ho počúvať, že jeho strýko príde na veľkej lodi,“ vysvetľovala. „Edmund hovoril, že my dvaja sme zneli ako grécky zbor. James, zmenil si sa.“ „Naozaj?“ zahľadel sa jej do očí. „V akom zmysle?“ Naklonila hlavu nabok. „Si chudší,“ povedala. „Ale vyzeráš veľmi silný. A zdravý. A si dobronzova opálený. Mamu to veľmi nepotešilo, však?“ Previnilo sa zasmiala. „Veď vieš, urodzení muži by nemali vystavovať tvár slnku. Chudera mama. Neškodilo by, keby sa prestala trápiť, čo si pomyslia ľudia. Ale celkom pokazila tie tirády, keď sa mi pri hrešení rozplakala do nákrčníka, však?“ No Alexandra naňho uprene hľadela a nepočula jeho slová. „Ale nezmenil si sa len navonok, James. Zdá sa, že si sa trochu uvoľnil. Naučil si sa v Kanade znova žiť? Hodil si minulosť za hlavu? Ak je to tak, potom som ochotná odpustiť ti, že si tam odišiel.“ „Prešli štyri roky, Alex,“ pripomenul jej ticho. „A za ten čas sa všeličo stalo. Áno, začal som žiť nanovo. A som spokojný.“ „Ach,“ vzdychla, „tak potom sa musím zmieriť s tým, že koncom leta ťa znova stratím. Zrejme sa tam vrátiš. Máš tam niekoho, James? Teda, je tam nejaká dáma, ktorá je tvojmu srdcu blízka?“ „Žil som vo vnútrozemí, kde nie sú nijaké belošky,“ vysvetlil. „Iba domorodé ženy. A mnohé sú veľmi krásne. Nejeden beloch sa oženil s domorodkyňou. Ale je to iná kultúra, Alex. Keď muži idú na lov, musia ženy nechať doma. A deti takisto. Bolo by kruté priviesť ich do neznámeho sveta. Nechcel by som to zažiť.“ „Aha,“ zamrmlala. „Ale poznám istú mladú Škótku z Montrealu,“ pokračoval. „Volá sa Jean Cameronová. Jej otec je partnerom v našej spoločnosti a momentálne je v Londýne. Prišla loďou so svojím bratom. Sľúbil som jej, že ju občas vezmem na nejaký bál alebo večierok.“ Žiarivo sa naňho usmiala. „A máš ju rád? Bude sa mi páčiť?“ „Na obe otázky odpovedám áno. Ale to ešte neznamená, že máš plánovať moju svadbu, Alex. Je to ešte dieťa. Veľmi milé dieťa.“ „Milé dieťa, ktoré je tvojmu srdcu blízke.“ Pohladila ho dlaňou po líci. „Už sa neviem dočkať, ako sa zatvári mama, keď ťa uvidí. A Madeline.“ Usmial sa. Včera večer už zistil, že Madeline nie je v dome svojho brata na Grosvenor Square. Nevedel, či je u svojej matky. Až do tejto chvíle ju nikto nespomenul. Nevedel ani len to, či je vôbec v Londýne. „Ešte sa nevydala,“ prezradila mu Alexandra. „Len si to predstav! Vlani v lete sa zasnúbila a všetci sme si poručíka Penwortha obľúbili, ale zrejme si neboli súdení. Pred dvoma dňami nám Dominic oznámil, že pán Penworth sa zasnúbil s Elleninou nevlastnou dcérou Jennifer Simpsonovou, hoci jej starý otec im ešte nedal požehnanie. Myslím, že Madeline sa vydá za poručíka Huxtabla.“ „Kto je Huxtable?“ „Člen kráľovskej gardy,“ vysvetlila, „a veľmi pekný, hoci tá uniforma robí svoje. Zoznámili sa vlani v Bruseli. Edmundovi a mne prezradila, že ju už požiadal o ruku a pravdepodobne do konca spoločenskej sezóny jeho žiadosť prijme. Nebude to úžasné?“ Takže sa s ňou zrejme stretne v salóne jej matky v prítomnosti iných hostí. Takže už je znova zaľúbená a možno sa čoskoro vydá. No, dobre, že sa s ňou stretne takto, prv ako si to stihne rozmyslieť. Bezstarostne ju pozdraví, chvíľu sa s ňou bude zdvorilo zhovárať a hodí za hlavu štyri roky posadnutosti. Stál pred dverami do salóna, sestra ho držala pod pazuchou a usmievala sa naňho. On jej úsmev opätoval. A vtom ich lokaj oznámil. V salóne bolo množstvo ľudí, no on si to uvedomoval iba podvedome. Keď vstúpil do miestnosti, vnímal iba ju. Vykročila k nim, aby ich privítala, ale očividne nečakala, že uvidí jeho. Zrazu len zastala ako skamenená. Madeline. Vyzerala presne tak, ako si ju pamätal, ibaže bola štíhlejšia, krajšia, živšia. A teraz akoby sa mu vnútornosti divo rozbúrili. V pamäti mal navždy vrytú jej tvár, ale teraz sa už na ňu nedíval. Stačil mu jediný pohľad a odvrátil zrak – a nič na svete by ho nedonútilo znova sa na ňu pozrieť. Vtom pocítil, ako mu Alex stisla rameno, a zrazu zistil, že sa ukláňa grófke vdove a odpovedá na jej zdvorilé otázky. Potom ho predstavili celému radu ľudí, ktorých nikdy predtým nevidel a určite si ich ani nezapamätá. A potriasol rukou aj sirovi Cedricovi Harveymu. Vzápätí už sedel v skupine okolo grófky vdovy a Alex sa pridala ku skupine okolo Madeline. A kým sa rozprával, počúval, smial sa, pil čaj a jedol kornútiky, uvedomoval si každý jej pohyb, výraz tváre či tón jej hlasu, hoci sa ani raz nepozrel tým smerom. Obaja sa tvárili, akoby sa v živote nevideli. A pritom ju držal v náručí po pás vyzlečenú, bozkával ju a pohládzal jej prsia. Bytostne po nej túžil, a keď odišiel, celé roky trpel. Teraz sa k sebe správali ako cudzí, hoci jemu sa zrýchlil pulz už len pri vedomí, že je v tej istej miestnosti, a najradšej by zabil toho pekného dôstojníka, ktorý sedel vedľa nej, dokonca i lorda Northa, s ktorým sa dohadovali, či sa popoludní spolu povozia v koči. Po polhodine túžil vrátiť čas, aby mohol znova vstúpiť do salóna, ale nešlo to.
Madeline bola v salóne svojej matky stredobodom pozornosti, ak sa tak dalo označiť to, že o ňu prejavovali záujem dvaja urodzení muži. So smiechom ubezpečovala lorda Northa, že by sa s ním veľmi rada povozila po Hyde Parku, keby nebolo také usmoklené a studené počasie. A kým sa lord North usiloval stráviť jej odmietnutie, obrátila sa k poručíkovi Huxtablovi a ubezpečila ho, že večer sa s matkou chystajú na koncert u pani Dentonovej a poteší sa, ak ju poručík bude sprevádzať. Koniec koncov, sir Cedric bude bezpochyby sprevádzať jej matku, a preto by aj ona mala mať vlastného sprievodcu. Keď majordómus otvoril dvere, aby ohlásil návštevníkov, Madeline sa radostne zahľadela smerom k nim. Bola zvedavá, kto sú tí oneskorenci, a hoci vedela, že má prísť domov, načisto ju vyviedlo z miery, keď ho uvidela. Vôbec nepočúvala majordóma, len pozerala na švagrinú. „Ach, konečne prichádza Edmund s Alexandrou,“ zvolala, vyskočila na nohy a šla privítať príchodzích. Až keď bola v strede miestnosti, zistila, že s Alexandrou neprišiel jej starší brat. Vyzeral ináč. Bol opálený a v očiach sa mu už nezračil ten nepriateľský pohľad, ktorý si pamätala. Zmenil sa. A predsa vyzeral rovnako. Načisto ju to ochromilo. V živote nevidela takého krásneho muža, hoci celkom nezodpovedal kritériám smotánky. Patril do divočiny, a nie do salónov vysokej spoločnosti. James k nej vrhol iba jeden krátky opovržlivý pohľad a potom šiel pozdraviť jej matku. Madeline sa usmiala na Alexandru a šla jej naliať čaj, druhému hosťovi však nenaliala. „A kde je lady Beckworthová?“ spýtala sa priveľmi veselo a hlasno. „Nechcelo sa jej ísť von v takom počasí,“ odvetila Alexandra. „A Edmund vyhlásil, že keď tu mám brata, on ma už nezaujíma, a tak bude trucovať v detskej izbe. Samozrejme, len si ma doberal,“ dodala pre informáciu poručíka Huxtabla a lorda Northa, lebo bolo možné, že to vezmú vážne. „Chystáte sa dnes k pani Dentonovej?“ spýtala sa Madeline a koketne sa usmiala na Jasona Huxtabla. „Všetci tam ideme,“ odvetila Alexandra. „Dokonca i papa. A, samozrejme, aj James.“ Madeline mala pocit, akoby dostala úder pod pás. Pozrela na druhú stranu miestnosti a takmer zachytila jeho pohľad, rýchlo však odvrátila zrak. „Práve mi čosi zišlo na um,“ obrátila sa k lordovi Northovi. „Vždy keď ma džentlmen pozve na výlet kočom, predstavím si nekrytú dvojkolku. Asi ste nemali na mysli krytý koč, však, Geoffrey?“ „Bez problémov to môžem zariadiť,“ ubezpečil ju natešene. „Ale ani by sa mi nesnívalo, aby som sa s vami viezla v krytom koči bez sprievodu svojej komornej,“ vyhlásila veselo. Všimla si, že sir Cedric a pán Brunning na ňu s úsmevom hľadia. Opätovala im úsmev. Vždy sa takto správala v prítomnosti Jamesa Purnella a on ju pre to považoval za pochabú a opovrhoval ňou. Nikdy sa v jeho prítomnosti nevedela uvoľniť a správať sa prirodzene. Možno iba ten jediný raz, keď sa mu ponúkla a vyhlásila, že ho miluje. Pri tej spomienke očervenela od hanby. Najradšej by vrátila čas o polhodinu a zdvorilo ho privítala, ako sa patrí na zrelú ženu. Keď lord North vstal, aby sa vrátil domov po svoj krytý koč, všetci hostia sa ako na povel zdvihli na odchod. „Teším sa, že sa večer znova uvidíme,“ pobozkala svokru na líce. „Uvidíme tam aj vás, pán Purnell?“ spýtala sa grófka vdova. Odpovedal jej na otázku, uklonil sa a vzal jej ruku do svojej. Madeline sa odvrátila a rýchlo sa rozlúčila s poručíkom Huxtablom.