Čítanie o nespravodlivosti

Ifmelu a Obinze sa do seba zamilovali ešte na strednej škole. V Nigérii v tom čase dožívala vojenská diktatúra a zdalo sa, že jedinou možnosťou ako prežiť normálny život, je odísť za more. Cesty Ifmelu a Obinzeho sa rozišli a zatiaľ čo ona sa uchytila v USA ako blogerka píšuca o problematike rasy, on ledva prežíval vo Veľkej Británii. Amerikánka je príbehom ich veľkej lásky, no je aj presnou analýzou zásadných otázok týkajúcich sa rasizmu, identity, diskriminácie, predsudkov i stereotypov. A tak je otázka, či sa Ifmelu a Obinze znova stretnú možno celkom nepodstatná. A možno aj nie je.

Georgia, polovica 19. storočia.
Cora je mladá otrokyňa na bavlníkovej plantáži. Aj medzi svojimi však patrí medzi vyvrheľov. Keďže dospieva a stáva sa ženou, dobre vie, že ju čaká ešte viac utrpenia. A tak keď ju otrok Caesar osloví, aby spolu s ním ušla podzemnou železnicou na sever, Cora sa napokon rozhodne pre tento riskantný krok. Hoci výrazom „podzemná železnica“ sa v dejinách USA tradične označuje sieť tajných ciest a úkrytov pre otrokov na úteku, tu ide o skutočnú koľajovú vlakovú dráhu pod povrchom zeme.
Coru čaká strastiplná púť cez jednotlivé štáty a na každej zastávke – podobne ako Gulliver na svojich cestách – prežíva nové dobrodružstvo a stretáva sa s novou podobou sveta.
Podzemná železnica je strhujúci román, v ktorom nájdeme brutálny realizmus i poetickú krásu, zúfalstvo aj nádej.

Michelle Robinsonová prežila detstvo v južnej časti Chicaga, kde sa v malom byte na poschodí delila o spoločnú izbu s bratom Craigom a naháňala sa s ním v blízkom parku. Jej rodičia Fraser a Marian Robinsonovci ju odmalička viedli k tomu, aby bola otvorená a nebojácna. Život ju však zavial oveľa ďalej a do úplne iných sfér – počnúc posluchárňami Princetonskej univerzity, kde po prvý raz pocítila, aké je to byť jedinou černoškou v aule, až po presklenú výškovú kancelársku budovu, kde pracovala na poste renomovanej firemnej právničky. Tu sa v jedno letné dopoludnie objavil v jej kancelárii študent Barack Obama a obrátil celý jej starostlivo naplánovaný život naruby. Kniha Môj príbeh nás zavedie do skromných kuchýň v Iowe aj do tanečných sál Buckinghamského paláca, nevynechá okamihy veľkého žiaľu a nezlomnej vôle. Dá nám nazrieť hlboko do duše jedinečnej priekopníckej osobnosti, ktorá sa snaží žiť autenticky a investuje energiu, sily a hlas v prospech vyšších ideálov. V odvážnom a úprimnom prerozprávaní svojho príbehu nás vyzýva, aby sme sa zamysleli nad tým, kto v skutočnosti sme a kým chceme byť.

Jojo má trinásť rokov a snaží sa pochopiť, čo znamená byť mužom. Môže sa inšpirovať viacerými otcovskými postavami – najmä jeho černošským starým otcom, ktorému hovorí pap. Ale iní muži mu dospievanie neuľahčujú. Jeho otec Michael sedí vo väzení a belošský starý otec ani neuznal jeho existenciu. Jojo okrem sveta živých počuje aj hlasy mŕtvych, najmä strýka Givena, ktorý umrel na strednej škole. Jojova matka Leonie nie je veľmi prítomná v živote svojich detí. Túžila by byť lepšia, ale nedokáže uprednostniť potreby svojich detí pred svojimi, čo jej komplikuje závislosť – drogová aj citová. Mučená a konfrontovaná víziami svojho mŕtveho brata, ktoré k nej prichádzajú v opojení, zápasí s brutálnou realitou svojho života.

Kultový román Nezabíjajte vtáčika nie je iba o rasizme a justičnej vražde, je to predovšetkým dojímavý príbeh o dospievaní, utváraní si vlastných názorov na svet, morálke, statočnosti a odvahe. Román je považovaný za jedno z najvýznamnejších diel americkej literatúry. V slovenčine vyšiel v roku 1968 a na nové vydanie sme museli čakať takmer 50 rokov! Z výnimočného románu, ktorý si získal obdiv a uznanie čitateľov na celom svete, bolo predaných úctyhodných 40 miliónov výtlačkov. Harper Leeová získala zaň v roku 1961 Pulitzerovu cenu a prelomila ním nejednu spoločenskú bariéru. Príbeh sa dočkal aj filmovej adaptácie s Gregorym Peckom v úlohe obhajcu Atiika Fincha.